Prvý Slovák, ktorý v celkovom hodnotení slávnej Vuelty skončil na stupňoch víťazov, Peter Velits (v roku 2010 bol 2., pozn. red.), v sobotu ukončil profesionálnu kariéru. V rozhovore pre Nový Čas vysvetlil dôvody svojho kroku a načrtol, čo bude robiť po odchode do športového dôchodku.
Prečo takéto rozhodnutie?
Dôvodov bolo viac. Jedným z hlavných bola skutočnosť, že posledné dva roky po operácii artérie v ľavej nohe boli dosť zlé. Trápil som sa. Nie je jednoduché robiť taký náročný šport, akým je cyklistika. Forma neprichádzala. Mal som problémy dôjsť do cieľa v normálnej skupine, kde sa nešpurtovalo o víťazstvo. S tým potom človek ťažšie získava zmluvu na novú sezónu. Desať rokov som robil vrcholovú cyklistiku. Nemôžem povedať, že by ma nebavila, práve naopak, ale vnútorne som akosi cítil, že prichádza k určitej zmene.
Bolo to jednoduché skončiť?
Pripravoval som sa na to dlhšie. Cyklistiku mám stále rád, aj keď ma stála veľa času a odriekania. Teraz vidím, ako život funguje aj bez nej, v určitom zmysle slova sa cítim slobodnejší. Som dobre naladený, vôbec neberiem ako tragédiu, že končím.
Ako reagovala rodina?
Nie je to pre nich nič nové. Diskutovali sme o tom s rodičmi i s mojou priateľkou. Všetci moje rozhodnutie akceptovali. Aj v súvislosti s tým, že začiatkom budúceho roka čakáme s Lenkou prírastok do rodiny. Bude to chlapec.
Na ktoré preteky máte najlepšie spomienky?
Takýchto momentov bolo viac. Mal som výborné pocity nielen vtedy, keď som pretky vyhral, ale keď sa podobne darilo aj kolegom v tíme. Tak to bolo každý rok, okrem dvoch posledných. Predsa len mi však nedá nespomenúť majstrovstvá sveta v kategórii do 23 rokov v Stuttgarte v r. 2007 a zisk titulu majstra sveta, k čomu prispel aj môj brat Martin. Bolo to nečakané víťazstvo, ktoré videla na vlastné oči celá naša rodina. Skvelé pocity som mal aj na stupni víťazov na španielskej Vuelte (2. miesto - pozn. red.) a famózne boli aj tri tituly majstra sveta v tímovej časovke.
V kariére ste vystriedali viacero tímov. Aká bola rozlúčka v tom poslednom, BMC?
V tíme vedeli už v priebehu sezóny, že nebudem v ňom ďalej pokračovať. S viacerými pretekármi i so športovými riaditeľmi som zostal v kontakte, nerozišli sme sa v zlom. Nechali mi kompletnú súpravu oblečenia a ďalšie drobné materiálne zabezpečenie. Bicykel vraciam, to už je iná hodnota.
Uvažovali ste o tom, že by ste mohli ešte rok pôsobiť v tíme Dukla Trenčín?
Mal som rozrobené určité ponuky do zahraničných tímov druhej a tretej kategórie, ale touto cestou som nechcel ísť. V cyklistike som zažil úžasné okamihy, ten rok navyše by mi už neprinášal také potešenie. Pritom som trenčianskej Dukle zaviazaný, že sa o mňa super postarali v časoch, keď som s vrcholovou cyklistikou začínal.
S bratom Martinom už niekoľko rokov podnikáte v oblasti športového oblečenia. Darí sa vám?
Je to jedna z mojich ďalších výziev do života. Darí sa nám, teraz sa môžem práci v tejto oblasti venovať viac. Okrem toho máme spolu s otcom aktivity aj v oblasti hotelierstva. V horskom sedle Ski Kohútka, ktoré sa nachádza asi 30 km od Púchova, rozbiehame prevádzku niekoľkých chatiek, hotelových apartmánov a menšieho bistra.
Zostanete v cyklistike?
Momentálne týmto smerom neuvažujem. Trénerstvo ma veľmi neláka, necítim sa na to. Bicyklovať však budem naďalej. Ale keď bude pršať alebo bude veľmi chladno, nemusím ísť na bicykli, nebudem jazdiť šesťhodinové tréningy. Cyklistiky si teraz možno užijem viac.
