Pri havárii, ktorej príčiny sa ešte len začali vyšetrovať, zahynulo 71 ľudí, vrátane takmer kompletného brazílskeho futbalového tímu Chapecoense. Šiestim sa podarilo akoby zázrakom vyviaznuť živým.
Prvé svedectvo prišlo od palubného technika Erwina Tumiriho. Keď sa lietadlo spoločnosti LaMia Bolivia typu Avro RJ-85 ocitlo v problémoch pre zlyhávajúcu elektroniku, o ktorej pilot informoval aj riadiaci vežu, vyskočili ľudia s krikom zo svojich sedadiel. On sám sa nazdáva, že hrozný pád tesne pred pristátím prežil vďaka rešpektovaniu bezpečnostných pokynov.
„Dal som si tašky a inú batožinu medzi svoje nohy. Telo som schúlil do prenatálnej polohy tak, ako sa to odporúča v prípade hroziacej nehody,“ povedal technik podľa televízie Fox Sport. Ostatní však postupovali presne opačne: „Mnohí vstali zo sedadiel a začali v panike kričať...“ Letuška Ximena Suarez doplnila, že na palube zhasli všetky svetlá vo chvíli, keď začal stroj padať z oblohy... „Od toho momentu si už nič nepamätám....“
„Moja rodina, moji priatelia, kde sú?“ zneli prvé slová futbalistu Alana Ruschela po prebratí sa na nosidlách v opatere záchranárov. Jeho kamarát, brankár Jackson Follman prežil tiež, no prišiel o nohu. Spolu s ďalšími spoluhráčmi mierili do Medellínu. V Kolumbii ich čakal vysnívaný prvý finálový zápas Juhoamerického pohára.
Už včera ich súper Atlético National vyzval, aby trofej odovzdali práve mužstvu Chapecoense. Z neho však po tragédii ostalo len torzo – okrem troch hráčov, ktorí prežili pád, aj ďalší štyria. Tí síce boli na zozname pasažierov, na palubu však napokon nenastúpili, čo im zachránilo život...
Pripomína to tragédiu Demitru
Situáciu v Brazílii po tragickom páde lietadla s celým futbalovým tímom Chapecoense sleduje pozorne aj náš veľvyslanec Milan Cigáň. Celá krajina sa podľa neho ponorila do smútku, lebo futbal tam znamená viac ako čokoľvek iné.
„Smútok sa dostal do každej rodiny, do každého srdca! Chapecoense bol mladý, rýchlo rastúci klub, ktorý po neúspechu domácej reprezentácie na MS 2014 symbolizoval zrod novej generácie,“ prezradil Cigáň. Klubu dávali aj odborníci veľké šance v boji s tradične silnými tímami, ako sú Santos, Flamengo, Palmeiras, Sao Paulo. Klub navyše sídlil v bohatej poľnohospodárskej oblasti, takže bol aj finančne dobre zabezpečený.
„V televíziách bežia dokola zábery futbalistov, ktoré si robili tesne pred odletom i na palube lietadla,“ opisuje veľvyslanec. Sršala z nich nádej a optimizmus, že vo finálovom zápase Juhoamerického pohára získajú cenný pohár. „Privezieme trofej,“ kričali pred odletom do Kolumbie.
„Mne to veľmi silno pripomína tragédiu lietadla na palube s hokejistami Jaroslavľa, pri ktorej zahynul aj Paľo Demitra. Ako ju vtedy prežívali Slováci, tak teraz smrť futbalových miláčikov oplakávajú Brazílčania,“ porovnáva Cigáň.
V Brazílii okamžite vyhlásili trojdňový, v samotnom meste Chapeco dokonca až 30-dňový smútok. Zastavil sa aj futbalový život, víkendové zápasy všetkých súťaží zrušili.
