Teraz sa vracia ako expert na školstvo. V otvorenom rozhovore pre Nový Čas vysvetľuje, čo ho donútilo zaradiť spiatočku, či sa plánuje uchádzať o vládnu funkciu aj to, prečo podľa neho minister vnútra Robert Kaliňák (45) nikdy nemal byť ministrom.
Školstvo chcete meniť tak, aby deti bavilo chodiť do školy. Máte aj konkrétny plán, ako na to?
- V princípe je to jednoduché, aj keď realizovať to nebude ľahké. Treba zmeniť to, ako učíme, aby to deti ľahšie a lepšie chápali a bavilo ich to, a treba zmeniť aj to, čo učíme, aby sme dokázali identifikovať a rozvíjať u jednotlivých detí to, na čo sú nadané, čo ich baví a v čom majú predpoklady byť úspešné. Čiže omnoho individuálnejší, prístupnejší, tvorivejší a zaujímavejší prístup.
Namiesto úprav a reforiem súčasného systému chcete školstvo zmeniť celé od základov. Prečo?
- Pretože je to jediná cesta, ako dosiahnuť skutočnú zmenu, ktorá je potrebná. Náš dnešný školský systém v podstate prežíva od Márie Terézie, pričom svet sa zásadne zmenil a čoraz rýchlejšie ďalej mení. A všetky medzinárodné porovnania svedčia o tom, že slovenskí žiaci a študenti zaostávajú čoraz viac.
Myslíte si, že vyššie platy ako motivácia pre učiteľov stačia?
- Vyššie platy sú nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou reformy školského systému. Dnešná situácia je neudržateľná a je večná škoda, že za posledných desať rokov, keď bola ekonomika naštartovaná reformami, sa premrhal čas aj peniaze. Napríklad len počas druhej Ficovej vlády v rokoch 2012 – 2016 sme mali 3,5-krát vyšší nárast verejných príjmov ako v ostatných krajinách V4 a päťkrát vyšší ako v priemere v eurozóne. Peniaze teda boli a sú, otázka je, kde skončili. V platoch učiteľov určite nie.
Ak by ste sa vrátili do aktívnej politiky, zmeny by sa dali presadiť jednoduchšie.
- Nevraciam sa do politiky, vraciam sa do pozície, v ktorej som bol v rokoch 1992 – 1998, keď som spoluzaložil a viedol think-tank MESA10. Aj vtedy sme pripravili viacero reformných projektov, ktoré sa potom neskôr po roku 1998 využili pri reformovaní slovenskej ekonomiky. Pri školskej reforme by sme sa chceli pokúsiť o širší konsenzus naprieč politickým spektrom.
Ako vnímate v tomto kontexte signály o vstupe Andreja Kisku do politiky?
- Pána prezidenta si veľmi vážim, v dnešných slovenských pomeroch je to podľa mňa jediný naozaj svetlý bod na pomerne tmavej politickej oblohe. O jeho aktívnejšom vstupe do politiky sa mi nechce špekulovať, ale v akejkoľvek pozícii bude, tak bude pre mňa česť a potešenie spolupracovať s ním.
Dlho pôsobíte na Ukrajine. Ako tam vnímajú vzťah premiéra Fica k Rusku, je Slovensko stále partnerom Ukrajiny?
- Slovensko je stále partnerom Ukrajiny, poskytli sme napríklad Ukrajine reverzný tok plynu, keď im ho Rusi odmietli po Majdane dodávať, čo si Ukrajinci stále pamätajú a vážia. Na druhej strane sa však na proruské a protiukrajinské výroky a postoje premiéra Fica ťažko hľadá aj ospravedlnenie, aj vysvetlenie. Ako keď vám horí dom a váš sused vám síce dovolí čerpať vodu na hasenie z jeho studne, ale zároveň vás kritizuje, ako hasíte, obhajuje iného suseda, ktorý vám ten dom podpálil a ešte tvrdí, že si za ten oheň môžete sami.
Koaliční partneri Smeru na kauzu Ladislava Bašternáka takmer nereagovali. Ako by ste sa v prípade takého vážneho škandálu zachovali vy?
- Súhlasím s Vladimírom Palkom, ktorý napísal, že človek ako Kaliňák sa nikdy nemal stať ministrom vnútra. Jeho podnikateľská, ale aj osobná história už pred vstupom do politiky, ale aj po ňom, je toho jasným dôkazom. Kauza Bašternák je potom už len tou povestnou čerešničkou na torte.
Ako vnímate to, že Robert Kaliňák zotrváva na svojom poste?
- Vnímam to na jednej strane ako totálnu aroganciu moci, no na strane druhej aj ako dôkaz viny a strachu. Ak by bol totiž Kaliňák nevinný, tak by sa nestranného a nezávislého vyšetrenia podozrení voči nemu nielenže nemusel obávať, ale privítal by ho, aby sa očistil.
