Laco Lučenič (64)
V roku 1991 manželia Lučeničovci čakali narodenie svojho syna. Napriek radosti však Gabiku Lučeničovú príliš často obchádzal nepokoj. „Hovorila som o tom s lekárom – vravel mi, že sa nemám toľko sledovať, vraj tehotenstvo nie je choroba,“ spomína Gabika. „Žiaľ, skutočnosť bola iná, všetko nabralo dramatický spád a v 32. týždni gravidity mi museli urobiť sekciu, lebo Lacko bol v ohrození života. Bol maličký, vážil iba 1 310 g. Krátko po narodení sa pridružila infekcia a komplikácie, rad hrôzostrašných diagnóz rástol a lekári mu nedávali šancu na normálny život. Práve tieto zlé verdikty sa stali našou zásadnou hnacou silou, ktorá nás posúvala vpred... Sme optimisti - máme radi život, a tak sme aj náš osud spracovali. Stálo nás to veľa síl, mnohé životné výzvy sme museli nechať jednoducho odísť, no mali sme jasno v tom, čo chceme dosiahnuť,“ vysvetľuje Lučeničová.
„Naše 28-ročné manželstvo bolo vďaka tomu vystavené mnohým zaťažkávacím skúškam. Musím povedať, že silnejšia bola Gabika, dokázala uniesť nielen bolesť a strach, ale aj určiť smer a cieľ, a hlavne sa nevzdať. Pokora, odriekanie, tvrdá cieľavedomá práca a viera boli a sú v našom živote stále prítomné. Naplno s nami to žili obidve dcéry Linda a Adelka, ktoré sú empatické bytosti,“ dopĺňa Laco Lučenič. Dnes má Lacko 25 rokov, je z neho kúzelný mladý muž, rád si pospevuje spolu so skupinami REM, Coldplay, U2... Rád hrá futbal a basketbal, používa iPad, samozrejme, všetko v medziach svojho hendikepu. Má priateľov, s ktorými sa stretáva, chodí do zariadenia, kde je šťastný, lebo ho akceptujú takého, aký je.
Patrícia Jarjabková-Garajová (58)
Patríciu Jarjabkovú-Garajovú poznajú predovšetkým generácie ľudí, ktorí zažili televíznu reláciu pre deti od Kuka do Kuka. Priznať verejnosti, že má dieťa s mentálnym postihnutím, jej nikdy nerobilo problém. Jej dcéra Miška (33) sa narodila s nízkou pôrodnou hmotnosťou, navyše lekári zistili, že má vykĺbenú nohu v panve. „Bola zviazaná v korýtkach, nemohla sedieť, chodiť a jej mentálny vývoj sa teda prirodzene spomalil. Keď mala Miška tri roky, neurológ nám oznámil, že jej oneskorený vývoj sa vyliečiť nedá,“ vraví Jarjabková.
„Zo začiatku som to brala ako trest, neskôr som pochopila, že je to Boží dar,“ tvrdí Paťa. „Brávali sme ju, kam sme mohli. Užívala si to a dnes je rozhľadená, šťastná a vitálna mladá žena. Žije v podporovanom bývaní u profesora Matulaja v Bratislave. Ide o moderný progresívny spôsob osamostatňovania sa ľudí s postihnutím. Učia sa nakupovať, variť, prať, vysávať, rozhodovať sa, majú svojich asistentov, vďaka ktorým prežívajú oveľa intenzívnejšie svoje záujmy,“ vysvetľuje Paťa, pre ktorú bolo odlúčenie od dcéry veľmi ťažké, hoci je progresívnou mamou.
„Dva roky sme sa pripravovali na Miškine osamostatnenie a v podporovanom bývaní už žije tri roky. Je to pre ňu výzva a zvláda to oveľa lepšie ako ja. Domov chodieva na víkendy, a keď chce, aj v týždni. Verím, že raz si Miška nájde aj lásku a bude šťastná, pretože aj v ich živote je dôležitá. Pred Vianocami sú obchody plné ľudí, ale často si mnohí ani neuvedomujú, že tým najkrajším a najvzácnejším darom je práve zdravie.“
Miroslav Noga (57)
Aj herec Miro Noga sa musel pred rokmi popasovať so skutočnosťou, že jeho mladší syn Marek má vážne zdravotné problémy. Starostlivosť o neho bola taká komplikovaná, že ho museli nakoniec umiestniť v ústave. „Najväčší úder som dostal od života, keď som po narodení mladšieho syna Marka zistil, že nie je v poriadku. Vtedy som bol naozaj na dne. Pozbieral som však všetky zvyšné sily, veď som mal ešte staršieho Olivera. Naše manželstvo to, žiaľ, nezvládlo, nasledoval rozvod. Musel som však žiť a ísť ďalej,“ povedal Noga pred časom pre týždenník Slovenka. Ale ako sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré, táto skúška herca donútila prehodnotiť svoj život. „Zrazu si začnete vážiť iné hodnoty, ako sú sláva, úspech, peniaze a materiálne statky. Vtedy zistíte, že zdravie je naozaj to najdôležitejšie...“
Andy Timková (54)
Bývalá markizáčka, dnes výživová poradkyňa Andy Timková (54), sa po narodení syna Adama (32) musela vyrovnať s tým, že má detskú mozgovú obrnu. „Nemohla som sa s tým zmieriť asi do jeho osemnástich rokov. Adam nechodí a myslím si, že zásadnú chybu som urobila, keď mal rok aj dva mesiace,“ priznáva Andy.
„Tlačil pred sebou buginu a chodil po špičkách. Lekári mi však vtedy povedali, že Adam zapája zlé svalové skupiny a treba ho od toho odnaučiť. Keby som kašľala na zlé svalové skupiny, Adam by bol dnes, myslím si, chodil. Možno po špičkách, ale by chodil. Mrzí ma, že som sa neriadila podľa svojej intuície, ale vrátiť sa to už nedá. Musela som sa naučiť rešpektovať jeho návyky, spôsob života a to, že je oveľa pomalší ako ostatní ľudia, a prijať ho takého, aký je. Netlačiť na neho a netváriť sa, že chodiť musí,“ vraví Timková. Adama však mama naučila samostatnosti, aj keď úplne samostatný nie je. „Potrebuje pomoc asistenta i našu rodičovskú. Ale v podstate býva sám a aj svoj život si reguluje sám. Adam vie byť šťastný, nie je zatrpknutý a nie je ani zlý.“
Andrea Pálffy Belányiová (40)
Moderátorka televízie JOJ Andrea Pálffy Belányiová o zdravotných problémoch svojej dcéry Saskie (9) veľa nenarozpráva. Známe však je, že sa narodila predčasne a hneď po pôrode potrebovala zvýšenú starostlivosť. Andrein život sa tak príchodom dieťaťa zmenil viac, ako čakala. „Moje materstvo je, samozrejme, v mnohých veciach úplne iné, ako ho majú mamy zdravých detičiek,“ priznáva moderátorka. „Napríklad namiesto hrania sa na ihriskách sme chodili na rôzne terapie a rehabilitácie. Ale musím zároveň povedať, že Saskia bola vždy veľmi dobré dievčatko a napriek rôznym starostiam nám robí radosť a tešíme sa z každého pokroku. A keď rodič vidí svoje dieťa usmiate a veselé, tie útrapy sa ľahšie zvládajú.“