Bolo zdrojom bohatstva, príčinou vojen, ale aj zdrojom inšpirácie. Koreniny svojou vôňou vábili slávnych moreplavcov do nepoznaných končín sveta, používali sa ako platidlo a robili z jedla nezabudnuteľný zážitok. Obchod s korením v Európe prekvital najmä od 15. storočia, v čase veľkých objaviteľských plavieb do Ázie a Ameriky. Ale už v praveku lovci a zberači balili mäso do listov z rôznych kríkov a zistili, že to dodáva mäsu lepšiu chuť.
„Koreniny sa používali už v neolite na dochutenie surového mäsa ulovených zvierat, a to v podobe rozličných lesných plodov, hľúz, korienkov niektorých rastlín a ako divé korenie,“ hovorí historička Katarína Nádaská, ktorá o histórii korenia napísala knihu. Postupom času začalo byť korenie užitočné aj na maskovanie zlej chuti a pachu, napríklad, keď bolo mäso už pokazené.
Zachované egyptské papyrusy staré 3 500 rokov spomínajú napríklad fenikel, borievky, rascu, tymian, koriander či cesnak ako zdraviu prospešné korenie. „Rasca sa našla aj vo faraónskych hrobkách,“ pripomína historička. „Koreniny sa však objavujú aj v záznamoch z Mezopotámie a v Číne pred 3 000 až 4 000 rokmi používali napríklad badián, šafran či zázvor.“
Škoricu stráži vták
Korenie sa cenilo viac ako drahé kovy. Rímsky spisovateľ Plínius, ktorý žil v prvom storočí, uvádza, že cena škorice je 15-krát vyššia ako cena striebra rovnakej hmotnosti. Neskôr v treťom storočí sa cena približne pol kila čierneho korenia rovnala mzde za neuveriteľných 5 000 odpracovaných dní. To je približne 18,5 roka! Na porovnanie, v 19. storočí predstavovala cena za pol kila korenia mzdu za 1,4 odpracovaného dňa.
„O dostatočné zásobovanie Egypta cudzokrajnými koreninami sa starali Arabi, ktorí postupne rozvinuli svoj medzinárodný obchod aj na krytie potrieb ďalších krajín. Tento obchod bol zdrojom veľkého bohatstva,“ objasňuje Nádaská. Arabi predávali napríklad škoricu či muškátový oriešok od čínskych alebo jávskych obchodníkov, ale zámerne tajili, odkiaľ toto korenie skutočne pochádza. Preto si vymýšľali o korení naozaj bizarné príbehy.
Jedna z legiend hovorila, že veľké dravé vtáky používali škoricu na stavbu svojich hniezd v najvrchnejšej časti strmých útesov. Arabi preto kládli veľké kusy oslieho mäsa do blízkosti hniezd v nádeji, že mäso dravý vták nájde a odnesie do hniezda. To však ťarchu veľkého kusa mäsa neunieslo a spadlo na zem. Len čo sa tak stalo, Arabi rýchlo pozbierali škoricu z padnutého hniezda. Vymýšľaním podobných príbehov sa im darilo tajiť pôvod korenín dlhé stáročia. Neskôr obchod s korením ovládli benátski kupci, ktorí ho predávali po celom Stredomorí. „A v 8. a 9. storočí nášho letopočtu preniesli koreniny a bylinky cez Alpy do západnej a strednej Európy benediktínski mnísi.“
Marco polo
Nové vedomosti o voňavom korení získala Európa vďaka križiackym výpravám. Keď križiaci v roku 1099 dobyli Jeruzalem, spoznali nové vzácne druhy korenín. „V stredoveku sa koreniny stali pýchou kráľovských dvorov, ktoré svoju prestíž dávali najavo aj servírovaním silno korenených jedál,“ vysvetľuje Nádaská.
O rozšírenie obchodu po starom kontinente sa zaslúžil v 13. storočí najmä moreplavec Marco Polo. „Bol prvým Európanom, ktorý na svojich cestách narazil na muškátový oriešok a klinček, čierne korenie, zázvor a škoricu.“ V knihe Zážitky Marca Pola opísal všetko, čo videl a zažil na Ďalekom východe. Opísal rozsiahle pláne korenín, ktoré sa pestovali na ostrove Jáva a na ostrovoch v Čínskom mori.
Plavby za korením
Naozajstný ošiaľ v objaviteľských plavbách nastal v 15. storočí. Krištof Kolumbus sa pokúšal nájsť cestu do Novej Indie. Lenže namiesto v Indii pristál na bahamskom ostrove San Salvador. „Krištof Kolumbus neuspel v hľadaní známeho indického korenia v Amerike, ktorú pokladal za Indiu, ale jeho lodný lekár Diego Chanca priniesol do Európy čili papričky.“
Ďalším lovcom korenia bol portugalský moreplavec Vasco da Gama, ktorý v roku 1498 oboplával Afriku a objavil námornú cestu do Indie. Aj vďaka nemu od 15. storočia držalo obchod s korením v rukách Portugalsko. Sladkú vanilku zasa Európe predstavil iný moreplavec. „Na začiatku 16. storočia Hernán Cortés priniesol kakaové bôby z Ameriky, kde objavil aj vanilkové struky, ktoré sa v Mexiku používali na ochutenie kakaa,“ hovorí historička.
Snaha o monopol
V 16. storočí okrem Portugalska začalo hrať dôležitú úlohu v obchode s korením Holandsko, neskôr aj iné západné mocnosti. Postupne sa exotické korenie stalo dostupnejšou a oveľa lacnejšou komoditou. Do kuchýň našich slovenských gazdiniek sa dostalo až oveľa neskôr. „Cudzokrajné korenie si našlo cestu do slovenskej kuchyne až na začiatku 20. storočia,“ uzatvára historička Nádaská. Čiže voňavé Vianoce máme iba niečo vyše sto rokov.
Škorica
Pôvod: Srí Lanka, India, Bangladéš , Mjanmarsko
Je to očistená sušená kôra stromov z rodu škoricovník. Okrem výbornej chuti sa jej nedajú uprieť ani skvelé liečebné účinky. Obsahuje veľké množstvo antioxidantov, reguluje hladinu cukru v krvi, uvoľňuje napätie a nervozitu. Toto hrejivé korenie vám dokonca môže pomôcť zhodiť nejaké to kilečko navyše.
Badián
Pôvod: Vietnam, Čína
Malé hviezdičky, ktoré voňajú ako pelendrek. Badián rastie ako plod na strome anízovec pravý a zberá sa ešte pred dozretím. Sladkastá korenina posilňuje našu imunitu, bojuje proti plesniam, pomáha tráveniu a chráni ľudské bunky pred škodlivými voľnými radikálmi.
Vanilka
Pôvod: Stredná Amerika, dnešné Mexiko
Vanilkové struky sú plodom orchidey vanilky pravej, ktorá dnes rastie prevažne na Madagaskare. Vanilka sa však dostala nielen do našich zákuskov a sladkých dobrôt, ale jej omamná vôňa sa využíva aj v kozmetike a parfumoch. Vanilka má blahodarné účinky aj na naše zdravie. Dokáže zlepšiť kvalitu spánku, podporuje imunitný systém, zlepšuje sústredenosť, pôsobí ako prírodné antidepresívum a spriechodňuje cievy.
Aníz
Pôvod: Stredný východ
Korenie pochádzajúce z rastliny zvanej bedrovník anízový. Používa sa ako výborný pomocník pri odkašliavaní, podporuje vylučovanie tráviacich enzýmov, má antibakteriálne účinky, zbavuje plynatosti a uvoľňuje hlieny.
Klinčeky
Pôvod: Molucké ostrovy
Málokto by tipoval, že malinké klinčeky rastú na obrovských stromoch klinčekovcoch voňavých, ktoré často merajú až 20 metrov. Klinčeky sú usušené, ešte neotvorené púčiky kvetov tohto stromu. Okrem toho, že krásne voňajú, aj liečia. Odstraňujú zápach z úst, pôsobia antibakteriálne a pomáhajú zbaviť ľudí bolesti zubov.
