Vojaci doviezli urnu s jeho popolom na Cintorín sv. Ifigénie, pokým tisíce ľudí zhromaždených popri ceste k cintorínu spievali národnú hymnu a volali "Viva Fidel!".
Krátko pred začiatkom pohrebu zazneli v Santiagu i v 900 kilometrov vzdialenom hlavnom meste Havane čestné salvy z diel. Uloženie urny sa konalo v úzkom rodinnom kruhu a nedostali k nemu prístup verejnosť ani médiá. V rozpore s očakávaniami z ceremónie nepriniesla naživo prenos ani štátna televízia, ktorá by mala zábery odvysielať až neskôr.
Cintorín sv. Ifigénie, národná pamiatka, je tiež miestom posledného odpočinku básnika a kubánskeho národného hrdinu Josého Martího a ďalších revolučných osobností. Sú tam pochovaní aj iní členovia Castrovej rodiny.
Castra pochovajú neďaleko Martího hrobky, uložením urny sa zavŕši deväťdňový štátny smútok, ktorý po jeho úmrtí vyhlásila kubánska vláda.
Santiago de Cuba má osobitný význam ako kolíska Castrovej revolúcie. Práve tam 26. júla 1953 viedol Fidel Castro útok na kasárne Moncada vo vtedy neúspešnej snahe zvrhnúť režim diktátora Fulgencia Batistu. Castrovo Hnutie 26. júla však napokon uspelo v roku 1959, čím sa začala jeho takmer 50-ročná vláda. Moc odovzdal v roku 2008 svojmu bratovi Raúlovi vzhľadom na zlý zdravotný stav.
Fidel Castro zomrel 25. novembra vo veku 90 rokov. Urnu s jeho spopolnenými pozostatkami previezli počas štvordňového pohrebného sprievodu do Santiaga de Cuba, a to symbolicky po trase, akú v opačnom smere absolvoval Castro v roku 1959 po víťazstve.