O priazeň poroty sa uchádzalo vyše 60 kroník z celého Slovenska. Levočský letopis získal prvenstvo v kategórii miest s počtom obyvateľov od 10- do 30-tisíc. „Do súťaže sa mohli prihlásiť letopisy z rokov 2000 až 2005. My sme prihlásili kroniku z roku 2002. Keď som sa dozvedela, že sme vyhrali, tak ma to prekvapilo, že som skoro plakala!“ hovorí Alžbeta Lesňáková. Podľa jej slov porotu zaujali najmä podrobne spracované informácie z diania v meste, no takisto úhľadné písmo a rokmi vycibrená štylistika.
Kronikárka zbiera počas celého roka údaje z rôznych zdrojov. Najlepšie sa jej spolupracuje s kultúrnymi inštitúciami a školami, ktoré jej vždy spoľahlivo posielajú potrebné údaje. Naopak, ťažké srdce má na podnikateľov, ktorí spolupracujú len veľmi zriedka. Ročne napíše Alžbeta Lesňáková do kroniky 100 strán, jedna strana jej trvá asi 40 minút.
Časovo oveľa náročnejšie je však získať všetky potrebné údaje, to môže trvať aj niekoľko mesiacov. Jej najobľúbenejší letopis je z roku 1998, keď sa v Levoči konalo stretnutie prezidentov Vyšehradskej štvorky. „Pamätám si, že nemecký kancelár vtedy potreboval špeciálnu posteľ, pretože bol strašne vysoký,“ spomína pani Lesňáková, ktorá na svoju prácu nedá dopustiť. „Škoda len, že kroniky dnes ľudí veľmi nezaujímajú,“ povzdychne si.
Levočská kronika
Prvá povojnová kronika Levoče sa datuje okolo roku 1948, napísal ju Štefan Valent. Dodnes má mesto v trezore 8 kníh s kronikami. Údaje sa do kroniky vpisujú ručne, písaným písmom a špeciálnym nezmazateľným atramentom. Keď sa kronikár pomýli, sporné slovo „vybodkuje“ (urobí pod slovo bodky - pozn. red.) a správne slovo napíše za vybodkované.
