Čo sa musí stať v živote moderného Európana, ktorý má všetko, aby sa vybral do neznámej divočiny, kde nebude mať takmer nič? Túžba pomáhať! Samuel sa rozhodol, že zahodí obavy a odcestuje na druhý koniec sveta. V tom čase ešte netušil, že jeho letný pobyt na ostrovoch v Indickom oceáne úplne zmení jeho pohľad na život.
Z Bystrice na Borneo
Jeho cesta sa začala v Banskej Bystrici, kde študuje environmentálny manažment. „Chcel som vyskúšať niečo netradičné, skúsiť si úplne iný život. Nakontaktoval som sa na jednu ekologičku z Česka, ktorá žije v Indonézii. Usmerňuje tam organizáciu Konservasi Biota Laut Berau, ktorá sa stará o ochranu korytnačiek kariet zelenavých. Organizácia hľadá sponzorov či akúkoľvek inú formu podpory, inak jej hrozí zánik. Preto som si zbalil ruksak, kúpil letenky a na vlastnú päsť vycestoval,“ začína svoje rozprávanie Samuel.
„Môj pobyt bol ako ukážka z prírodopisného filmu. Z Jakarty som letel na Borneo, kde som prišiel do kancelárie ochranárskej organizácie. Odtiaľ sme asi 120 kilometrov cestovali cez džungľu. Viezli sme sa päť hodín v aute po hroznej ceste, až sme prišli na miesto, kde nás čakala miniloď. Tou sme sa po otvorenom mori cez rozbúrené vlny plavili bez akejkoľvek navigácie, hasiaceho prístroja či záchrannej vesty asi šesť hodín k ostrovom Bilang-bilangan a Mataha. V podpalubí lode boli bandasky s benzínom a olejom, okolo toho iskril motor, ktorý každých 20 minút museli štartovať, lebo zdochol. Na jednej strane to bol obrovský adrenalín a na druhej strane veľký strach,“ spomína na cestu.
Vykrádanie hniezd
Vedľa seba ležiace ostrovy Bilang-bilangan a Mataha sú také malé, že ich podľa Samuela dokola prejdete za pol hodiny. Práve tieto ostrovy sa stali domovskou základňou pre karety zelenavé, ktoré tu kladú vajíčka. „Na ostrovoch majú postavenú chatku iba ochranári, ktorí korytnačky dennodenne pozorujú. Sledujú, koľko tam nakládli vajíčok a chránia ich pred domorodcami, ktorí ich kradnú a potom predávajú do reštaurácií. Čínska klientela, ktorá hojne navštevuje Indonéziu, totiž korytnačie vajíčka považuje za delikatesu. Ich bizarným chutiam vôbec neprekáža, že ak toto pytliactvo bude pokračovať, karety z našej planéty zmiznú. Dokonca tvrdia, že tieto vajíčka zvyšujú potenciu a pomáhajú dlhovekosti.“
Na nešťastie pre korytnačky domorodci sú motivovaní pomerne vysokými sumami, ktoré im priekupníci za vajcia vyplácajú. „Viete, ak dostanú v prepočte 400 eur, tak z toho žije celá rodina aj pol roka. Organizácia sa snaží domorodcom vysvetľovať, prečo hniezda nevykrádať. Párkrát sa nám stalo, že sme pristihli zlodeja priamo pri čine. Vajíčka sme mu zobrali a zahrabali späť do piesku, kam patria. Pohrozili sme mu, nech to už viac nerobí a verili sme, že varovanie, že ostrov je strážený, sa cez neho dostane aj k iným domorodcom.“
Prežije jedna
Karety sa vracajú klásť vajíčka presne tam, kde sa vyliahli. „Každý deň na pobrežie ostrova prichádza hniezdiť 10 - 15 korytnačiek. Karety plutvami vyhĺbia do piesku jamu hlbokú až jeden meter. Do jedného hniezda nakladú približne 120 vajíčok, z ktorých sa vyliahne asi 80 - 90 korytnačiek, ktoré sa snažia dostať do oceánu. Hoci ich od vody delí iba pár metrov, prejsť túto vzdialenosť je pre malé korytnačky poriadne náročné. Striehnu na ne vtáky a v mori zasa žraloky. Ak sa v ich ceste vyskytla nejaká prekážka alebo z hniezda vyliezali cez deň, keď ich ostré slnko mohlo zabiť, pozbierali sme ich do vedra a bezpečne dopravili do mora. Napriek všetkej snahe sa dospelosti z celého hniezda dožije iba jedna korytnačka.“
Nový človek
Samuel sa na svojej ceste po odľahlých častiach Indonézie snažil naučiť čo najviac. „Oni žijú v podstate z toho, čo si dopestujú a chytia. Rovnakým spôsobom som musel fungovať aj ja. Lovil som ryby, aby som mal čo jesť. Ochutnal som rôzne chobotnice a dokonca aj netopiera. Domácich som sa snažil naučiť, že odpadky nepatria do mora ani do lesa. Ja sám som za týždeň vyčistil celý ostrov.“ Domorodci však na revanš naučili niečo aj mladého Slováka. „Žil som tam celé leto bez internetu či iných výdobytkov techniky. Za ničím som sa nemusel ponáhľať, nikam telefonovať. Človek si takto uvedomí, čo k životu naozaj potrebuje a že honba za konzumom je nezmysel. Čím viac máme, tým viac chceme, často z čistej roztopaše. Pritom na svete žijú ľudia, ktorí nemajú ani zlomok z toho, čo máme my. Dnes sa pozerám na svet úplne inými očami, ktoré vidia, že slabším treba pomáhať. Či už sú to bezbranné korytnačky, alebo ľudia,“ uzatvára svoj príbeh Samuel.
Rýchle fakty
• Žije: plytké vody Indického a Tichého oceánu
• Hmotnosť: 25 - 50 kg
• Dĺžka: 60 - 70 cm
• Dožíva sa: 50 rokov
• Potrava: kraby, krevety, langusty, morská tráva, riasy, ryby
