Pre Björk to bola prvá a s najväčšou pravdepodobnosťou aj posledná herecká skúsenosť. Zhostila sa svojej úlohy s absolútnym nasadením, jej česká emigrantka Selma Ježková je nesmierne ľudská, uveriteľná, ozajstná. Zraniteľná, bezmocná, odhodlaná, kajúcna, trpiaca i zlomená. Šťastná, keď spieva. Björk je v tomto projekte predstaviteľkou hlavnej roly aj autorkou hudby. Podľa jej vlastných slov bolo pre ňu komponovanie hudby a jej prepojenie s obrazom podstatne dôležitejšie ako herectvo. To ju síce pohltilo, ale vďaka diktátorskému až tyranskému režisérovi aj úplne vyčerpalo. Selma sa stala kompromisom medzi zámerom režiséra a vnímaním interpretky s veľmi civilným výrazom. Björk dokázala dať svojej postave nevzdelanej a jednoduchej robotníčky, ktorá prežíva veľkú vnútornú bolesť, rozmer emocionálnej hĺbky a zrelosti. Svoju skúsenosť s režisérom zhodnotila slovami: „Lars von Trier je fanatik bolesti. Chce vidieť utrpenie predovšetkým u ženských postáv.“
A práve utrpenie a ochota trpieť robia z obyčajnej mladej slobodnej matky výnimočnú ženskú hrdinku. Selma, tak ako mnoho ďalších von Trierových ženských postáv, sa nedobrovoľne stáva obeťou, aby z nej dobrovoľne urobila obetu. V tomto okamihu sa divácka obec definitívne láme do dvoch táborov. Tí, ktorí fandia naivným hrdinom sebaobetovania, sa práve rozhodli milovať Tanečnicu v tme bezvýhradne. Tí, ktorí aj od hrdinov očakávajú prirodzený pud sebazáchovy, sa do konca filmu neprestanú rozčuľovať.
Selmin svet je rozdelený do dvoch. Náročný každodenný stereotyp si mladá slepnúca robotníčka kompenzuje hudbou. Čím bolestnejšia je jej realita, tým bohatší a ideálnejší je jej snový svet, ktorý má podobu scén z hollywoodskych muzikálov. Keď sa jej životná dráma mení na tragédiu, vo svojej hudobnej fantázii vysvetľuje, prečo miluje muzikál: „Vždy je tam niekto, kto ma chytí, keď padám.“ Kontrast, ktorý von Trier vytvára, je až bolestne vypuklý, čo využíva aj po formálnej stránke. Strohá až dokumentárne ladená, v detailoch osobne naliehavá kamera sa v snových pasážach konfrontuje s nadhľadmi veľkých celkov často kolektívnych hudobných vstupov.
Hudba je najväčšou devízou tohto filmu. Muzikálnosť je Selminou podstatou. Zvuky, hudba a načúvanie jej postupne úplne nahrádzajú zrak a sú v podstate kompozičným leitmotívom príbehu. Selma žije sledovaním muzikálov (zrak jej nahrádzajú komentáre priateľky v podaní Catherine Deneuveovej), nacvičovaním muzikálu a komponovaním svojich predstáv, fantázií a túžob do muzikálových scén. Hoci je jej svet v zajatí idealizujúceho muzikálu, vo vzťahu k svojmu synovi ostáva realistkou. Prioritou jej života je zachrániť zrak aspoň jemu.
Von Trierova fascinácia utrpením, formálne nekonvenčné uchopenie muzikálu a autorská hudba islandskej speváčky Björk bránia, aby sa z tragického príbehu slepnúcej matky chlapca s rovnakým osudom stal priemerný sentimentálny príbeh. Tanečnica v tme je skôr štúdiou ľudskej slabosti, zbabelosti, obete a obetovania sa. Lars von Trier vytvoril spolu so svojím tímom, aj napriek možným výhradám (divák napríklad nesmie k českým reáliám pristupovať inak než ako k fikcii), emočne veľmi silnú výpoveď, ktorá je schopná v divákovi vyvolať pocity smútku, bolesti, pobúrenia a hlavne absolútnej bezmocnosti.
Na medzinárodnom festivale v Cannes získala Tanečnica v tme Zlatú palmu. Okrem ocenenia Najlepší film roku 2000 si Björk odniesla cenu za najlepší herecký výkon.
Film Tanečnica v tme si teraz môžeš stiahnuť na T-Station.sk >>
Krehká Islanďanka Björk pod režisérskou taktovkou dánskeho despotu
Som presvedčená, že nezveličujem, keď tvrdím, že Tanečnica v tme je muzikálovou raritou. Pre klasického muzikálového diváka je výzvou, pretože muzikál od Larsa von Triera s Björk v hlavnej úlohe rozhodne nie je konvenčnou žánrovou udalosťou, od ktorej očakávame odľahčenú zábavu a happy end. Je smutný-presmutný, s podivne podmanivou hudbou a kamerou indiskrétne sústredenou na detail.
Odporúčame z TIVI.sk
