Vyhlásil to v utorok v Bruseli Michel Barnier, hlavný vyjednávač Európskej komisie (EK) v otázke britského odchodu zo spoločenstva.
"Času bude málo, je zjavné, že trvanie rokovaní bude menej ako dva roky," uviedol Barnier. Predpokladá, že rokovania budú trvať menej ako 18 mesiacov. Hlavnú os rokovaní o brexite stanovia lídri štátov EÚ. Konečnú dohodu o brexite budú musieť odobriť členské štáty, Európsky parlament a nakoniec Londýn.
Britská premiérka Theresa Mayová avizovala, že aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý spúšťa proces odchodu z Únie, do marca 2017. "Ak tento termín dodrží, niekoľko týždňov na to sa môžu začať rokovania, ktoré by mali ukončené do októbra 2018," uviedol Barnier.
"Čím skôr sa rokovania začnú, tým lepšie. Nemáme záujem o to, aby sa neistota predlžovala," uzavrel vyjednávač EK. Očakáva, že jeho práca bude "právne komplexná, politicky citlivá a bude mať veľké dôsledky na jednotlivé ekonomiky aj ľudí".
Barniera do funkcie vymenoval predseda EK Jean-Claude Juncker, vyjednávač sa ujal svojej funkcie pred dvoma mesiacmi. Sľúbil, že do konca januára navštívi v súvislosti s brexitom všetky členské štáty – na Slovensku ho prijal premiér Robert Fico v novembri.
Hoci Barnier odmietol hovoriť o procese brexitu pred žiadosťou Londýna podrobne, vymenoval štyri hlavné princípy, ktorých sa bude Únia držať. Prioritou je podľa neho udržanie jednoty zostávajúcich 27 členských štátov EÚ. Pripomenul, že členstvo v spoločenstve prináša práva aj výhody a nečlen ich nikdy nebude môcť požívať v rovnakej miere, pretože nemá voči Únii povinnosti. Zopakoval, že pred oficiálnou žiadosťou Londýna o odchod z EÚ sa rokovať o brexite nebude a prístup na jednotný trh EÚ je podmienený dodržiavaním štyroch hlavných slobôd vrátane slobody pohybu.
"Je to hlavne na Britoch, aby povedali, ako si budúce vzťahy s EÚ predstavujú," uviedol Barnier. Poznamenal, že Únia pozná viacero druhov usporiadania vzťahov s tretími štátmi, a porovnal prípad Lichtenštajnska a Nórska.
Britský najvyšší súd začal v pondelok štvordňové pojednávanie, po ktorom rozhodne, či má britská premiérka Theresa Mayová právo iniciovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, teda formálne požiadať o odchod z Únie. Ak rozhodne v jej neprospech, podanie žiadosti bude musieť schváliť parlament. V tom prípade hrozí, že by to Mayová nestihla do konca marca, ako si predsavzala.