"Nikto kompetentný, za takého považujem Ústavný súd a senát, nikdy nepovedal, že NRSR môže zrušiť amnestie ústavným zákonom. To je fetiš, ktorý sa zažil v spoločnosti ako riešenie zúfalých politikov, ktorí to chceli riešiť a hovorili ľuďom, že je to možné," povedal Danko na tlačovej konferencii v parlamente.
Nikto podľa Danka však nepopiera, že únos exprezidentovho syna Michala Kováča ml. a vražda Róberta Remiáša boli udalosti, "ktoré spôsobili veľkú škvrnu vo vývoji slovenskej demokracie". To však podľa Danka nemení nič na tom, že parlament nemôže Mečiarove amnestie zrušiť. Mal by však prijať deklaráciu, ktorou amnestie a tieto skutky odmietne. Parlament o nej práve rokuje.
"Predpokladám, že zaujme stanovisko, ktoré bude v konštatovaní, že tento skutok spôsobil problémy a že ho treba jasne odsúdiť," povedal Danko s tým, že otázka zrušenia amnestií je právny problém. "Je to otázka na ústavných právnikov, možno na komisiu, ktorá by bola zriadená a posúdila by ten právny stav," poznamenal. Ak by parlament mohol ústavným zákonom rušiť rozhodnutia prezidenta, podľa Danka by si prisvojil kompetenciu, ktorá mu nepatrí. "A negovali by sme pozíciu prezidenta ako takého," doplnil Danko.
Okrem uvedenej deklarácie rokuje parlament aj o opozičnom návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií. Podľa opozície by zrušenie umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša. Amnestie udelil Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident SR.
