S generálnym riaditeľom RTVS Václavom Mikom (53) sme sa rozprávali o zmysle stratovej tvorby pre deti, galavečere, ktorý leží v žalúdku premiérovi, i o osude relácií Nikto nie je dokonalý a Strom želaní.
Niekoľko generácií na televízii či rozhlase vyrástlo, no dnešné deti si vyberajú skôr medzi televíznymi kanálmi určenými výhradne pre ne a internetom. Je práve boj o mladého diváka tým najťažším vo vašej misii?
Nemala by to byť misia jednej osoby. Nejde len o samotné vysielanie pre deti, ale najmä o detskú tvorbu a či už je v televízii alebo v online médiách, to nie je dôležité. Ak tento mediálny obsah nevytvorí verejnoprávna televízia, tak veľmi odvážne poviem, že ho nevytvorí nik. Rozhlas má skvelú kontinuitu detskej tvorby, no do televízie ju bolo potrebné navrátiť vo všetkých podobách. Som rád, že sa nám každý rok darí tvoriť jednu-dve hrané rozprávky, ktoré nás prežijú. A je tu aj animovaná tvorba, po Mimi a Líze máme Drobcov a Pavúkov v rohu. Toto je produkt, ktorý je zaujímavý aj medzinárodne.
Aký máte na detské projekty ohlas? Nejde len o dobrý pocit?
Po prvé: V každej výročnej správe máme hodnotenie, o koľko nám narástol počet detských divákov. Je to mnohonásobne viac, aj keď tie percentá boli predtým také nízke, že stále nejde o veľké číslo. Treba však povedať, že detská tvorba dnes logicky nie je otázkou pre komerčné médiá. Tým pádom je opäť verejnoprávne médium nezastupiteľné, lebo do toho investuje peniaze napriek tomu, že sa nevrátia cez divácku sledovanosť. A ešte po druhé, dôležité je, že vzniká divácky návyk, tvoria sa formáty, ktoré prežijú generácie detí.
RTVS si nedávne televízne výročie pripomenula aj efektným galavečerom za vyše 300 000 €, ktorého cenu však skritizoval priamo premiér Robert Fico. Zaskočil vás?
Považujem za prirodzené, že RTVS je pod verejnou kontrolou a kritikou. Pre nás je dôležité, že máme v rámci našich mediálnych stratégií kategóriu 3-krát N: nezaujato, nestranne a nezávisle. A akákoľvek moja reakcia by teraz bola zaujatá. Podstatné je, že na tento galavečer bola zverejnená zmluva, a tá má parametre úplnej otvorenosti. Dĺžka formátu či počet účinkujúcich absolútne zodpovedajú tomu, za akých okolností sa takýto typ programu robí.
Takže vy ste na tento galavečer hrdý?
Som veľmi spokojný s tým, ako dopadol, ako pocta histórie televízie na Slovensku. Upozornili sme na to, že história televízie má kľúčové momenty aj v histórii celého nášho národa, kultúry, spoločnosti. Myslím, že sme nepozabudli na žiadny kľúčový okamih. Pravdou ale je, a to ma veľmi mrzí, že sa nepodarilo spomenúť všetky veľké osobnosti spoza obrazovky, ktoré to vzácne kultúrne dedičstvo tvorili. Boli to najmä veľké osobnosti dramaturgov, scenáristov, strihačov a kameramanov. Bolo to však veľmi dôstojné aj divácky atraktívne. A nesmiem zabúdať ani na rozhlasový galavečer, ktorý bol tiež veľmi vydarený. Od rozhlasákov som následne počul, že sa im prvýkrát stalo, že takto dôstojne a s ich zainteresovaním, sa takéto výročie oslávilo.
