Dostala však výpoveď, pretože odmietla prečítať hanlivý text o prezidentovi. Ako žije dnes?
Vôbec sa nemeníte. Ako to robíte?
Ďakujem za kompliment. Jednoducho sa o seba starám. Po vlaňajších zdravotných problémoch, keď ma potrápili platničky, som musela so sebou niečo začať robiť, lebo som energická žena. Rozhodla som sa skúsiť škatuľkovú stravu, v ktorej mám päť jedál denne a konzumujem ju v pravidelných intervaloch. Od apríla sa z mojej hmotnosti ani neviem ako, stratilo 16 kilogramov, dve konfekčné čísla. Mám novú energiu, cítim sa úžasne, prestali ma bolieť nohy. Považujem to za zázrak, lebo som si myslela, že už predsa mám svoj vek a nepôjde to tak ľahko, pretože metabolizmus je pomalší. A trikrát do týždňa cvičím pilates.
Čo ste robili celé tie roky, keď vás nebolo vidieť na obrazovke?
Sedemnásť rokov som žila v Prahe a tam som aj pracovala. Moderovala som pre potreby veľvyslanectva, Slovenského inštitútu, pražských agentúr... Práce som mala naozaj viac než dosť. Dva roky som moderovala v televízii JOJ plus a nedávno sme po 4 rokoch aj s Norikou Beňačkovou skončili v televízii Osem, kde sme uvádzali gratulačný program Živio. Nechcem už stabilnú prácu, mám 3-ročnú vnučku, chcem sa jej venovať a tiež aj sebe. Keď som spokojná ja, je spokojná aj moja rodina.
Ako televízna hlásateľka ste boli inšpiráciou pre mnohé ženy, udávali ste trendy. Stále vás baví móda?
Celý život som bola sama sebou a nikdy som sa nesnažila niekoho kopírovať. Vždy sa mi páčila jednoduchosť a elegancia, či v strihu alebo vo farbách. Rada sa obliekam pohodlne a podľa ročných období. Tomu prispôsobujem aj svoj šatník.
Čo by ste si na seba nikdy neobliekli?
Určite zvonové nohavice, tie neboli pre mňa atraktívne ani v časoch ich najväčšej slávy a neobula by som si nikdy kroksy. Je to odporná obuv.
Spomínali ste Noriku Beňačkovú, s ktorou vás spája dlhoročné priateľstvo. Stretávate sa ešte s niekým z vašej televíznej práce?
Stretávame sa aj s Alenkou Heribanovou, Hankou Rapantovou... Mávame babince, obyčajne je to pri príležitosti nejakých narodenín alebo výročia. Málokedy sa stretneme len tak, pretože Alenka pracuje v zahraničí. Ale vieme o sebe.
Aké máte spomienky na hlásateľské obdobie?
Tie najkrajšie. Veľmi rada by som si ich ešte raz zopakovala. Najmä čo sa týka medziľudských vzťahov. Dnes to už absolútne neexistuje. Je mi ľúto tých ľudí, ktorí majú plno elánu, a ničia ich pracovné kolektívy, kde je každý sám za seba a nekomunikujú spolu, len prostredníctvom počítačov. Nevedia sa baviť a radovať. Keď si sadnete do kaviarne, každý má v ruke mobil, dokonca aj páry. Nechápem to. Verím však v ľudí, som veľký optimista a dúfam, že sa spamätajú a budú k sebe bližšie a viac sa budú usmievať.
Nedávno ste sa vyjadrili, že hlásateľku by ste už nerobili, prečo?
Sú už iné časy. Skúsila som si to znovu, keď som deťom pred mesiacom celý týždeň hlásila večerníčky, vďaka tomu, že oslavujeme 60. výročie televízie. Sú na to úžasne pozitívne ohlasy. Príležitostne veľmi rada, ale nastálo už nie, veď to ani nie je reálne.
Sršíte úžasne pozitívnou energiou. Prezraďte recept.
Recept nepoznám. Som taká od narodenia, bolo mi to dané do vienka. Ale možno je to aj tým, že sa programovo nestretávam s negatívnymi ľuďmi. Zistila som, že mi berú veľmi veľa energie, a tak som si povedala, prečo by som im ju dávala? Potrebujem ju pre ľudí, ktorí majú radi mňa a ktorých rada vidím. Takže radím eliminovať ľudí s negatívnou energiou.
Máte dcéru Barboru, ktorá je vašou najlepšou kamarátkou. Čo spolu najradšej robíte?
Považujem za prirodzené, že matka s dcérou si rozumejú. Ak to tak nie je, musela sa stať chyba vo výchove. My dve sme veľmi rady chodievali na babské letné dovolenky, manžela so psíkom sme nechali doma. To boli veľmi krásne chvíle, teraz je už sama maminkou. Akurát sme sa bavili, že moja vnučka bude mať budúce leto 4 roky, tak by sme si to zopakovali v trojke.
Aká ste babička, rozmaznávacia?
Som prísna babička. (smiech) Na rozmaznávanie je môj manžel. Je to veľmi vnímavé a šikovné dievčatko, na svoj vek sa krásne vyjadruje. Dokonca teraz, keď som hlásila večerníčky, hneď ako sa to skončilo, sa vždy zahrala na hlásateľku. Bolo to veľmi zlaté, robievala to aj moja dcéra. Som normálna milujúca babička, pomôžem, keď treba.
Rozprávate ľubozvučnou slovenčinou aj doma, alebo vám občas unikne nespisovné slovíčko?
To mi dnes v médiách chýba. Najmä vo verejnoprávnom médiu by mala znieť a aj komerčné televízie by až tak nemuseli hovoriť jazykom ulice. Je to môj názor, ale nikomu ho nevnucujem. Ja rozprávam spisovne aj doma, ale, samozrejme, sa mi niekedy pripletie aj niečo nespisovné. Ale v podstate tak, ako sa rozprávam s vami, hovorím so všetkými. Každý mi vraví, že sa ma dobre počúva, tak počúvajte. (smiech)
S manželom ste spolu už 41 rokov. Máte nejaký recept na šťastné manželstvo?
Musia sa nájsť tí správni dvaja, naučiť sa spolu žiť, komunikovať, tolerovať nedostatky a obdivovať prednosti a potom sa to dá. Treba mať aj nadhľad a zmysel pre humor a nie riešiť všetko horúcou hlavou, ako sa to robí v súčasnosti.
Vraj je to veľký džentlmen. To teda máte šťastie, lebo mám pocit, že dnes je to skôr rarita.
Áno, mám a ďakujem za ten dar! Stačí mi pozorovať chlapcov, keď idú s dievčaťom von, nepodržia dvere, neodsunú stoličku, nepomôžu do kabáta. Každý je solitér sám za seba a je to veľmi smutný pohľad. Ja si svojho manžela veľmi vážim aj pre mnoho iných vecí. Je to pre mňa muž na svojom mieste.
Všetci vás poznajú ako Adu, ale vy sa tak nevoláte....
Meno Ada neexistuje, iba v Nemecku a v severských krajinách. Som Adela. V občianskom preukaze a so všetkých dokumentoch som Adela. Kedysi som si meno Ada musela dať odobriť na matrike, aby som ho mohla používať. V Česku ma volajú Adélko, ale to znie veľmi milo a mäkko, odmalička som zvyknutá na Adu alebo Adku.
