Túto funkciu dlhodobo zastáva Recep Tayyip Erdogan a kritici varovali, že nová ústava oslabí kontroly a demokraciu. Návrh ústavy predložil v Ankare predseda parlamentu, informovala televízia CNN-Türk, po záverečnom stretnutí na poslednú chvíľu vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) s vodcom ultrapravicovej Strany národnej akcie (MHP).
AKP potrebuje podporu poslancov MHP pri schvaľovaní návrhu v parlamente, ktoré sa očakáva začiatkom budúceho roka. Následne by o ňom mali v referende hlasovať voliči.
Návrh ústavy udeľuje prezidentovi rozsiahle výkonné právomoci vládnuť dekrétom a možnosť vymenúvať ministrov. Funkcia premiéra má byť zrušená.
Premiér Binali Yildirim naznačil, že súčasťou zmien je aj to, že prezident bude môcť byť členom politickej strany, čo by umožnilo Erdoganovi oficiálne sa vrátiť do čela AKP. Túto funkciu v súčasnosti zastáva premiér.
Úloha parlamentu má byť obmedzená na legislatívne záležitosti, nebude schvaľovať dokonca ani rozpočet. Na prehlasovanie prezidenta bude potrebná kvalifikovaná väčšina.
Centristická a ľavicová opozícia sú proti návrhu, obávajú sa likvidácie politickej rovnováhy, keďže parlament bude vylúčený z tvorby politiky a varujú pred nástupom diktatúry.
Erdogan, ktorý bol desať rokov premiérom, kým sa stal prezidentom a kritici ho obviňujú z autoritárstva, postupuje tvrdo proti opozícii a médiám. Od pokusu o prevrat v krajine poslal do väzenia už desiatky tisíc ľudí vrátane vyše 120 novinárov.
Na základe výnimočného stavu, vyhláseného po neúspešnom vojenskom prevrate, disponuje Erdogan rozsiahlymi právomocami. Rada Európy upozornila na porušovanie tureckého aj medzinárodného práva v krajine.
Ďalšie zmeny obsiahnuté v novej ústavy, podľa provládnych médií, zahŕňajú zvýšenie počtu poslancov parlamentu z 550 na 600, zmenu procesu vymenúvania sudcov a obmedzenie úlohy armády v súdnictve.
