Peter Kočiš (51), herec, 1975
Prvýkrát som sa v televízii objavil ako šesťročný v televíznej inscenácii Svetská krása, kde som hral malého princa. Bola to malá postava, ale režisérke Zore Bachnárovej som sa zrejme zapáčil, pretože ma hneď obsadila aj do ďalších inscenácií. Potom sa pridali ďalší režiséri a už to išlo. Bola to tak trochu náhoda, lebo práve pani Bachnárová hľadala nejakého malého chlapca do úlohy spomínaného princa, tak sa pýtala svojich kolegov v redakciách a môj otec, ktorý robil dramaturga, povedal, že má syna vo vhodnom veku. A tak som sa stal hercom.
Zuzana Tlučková (54), herečka, 1971
Do televízie som sa dostala okolo roku 1971, keď som ako členka Ľudovej školy umenia - odbor dramatický, bola s mojimi spolužiačkami robiť komparz do detskej inscenácie Kvietok sedemlístok. Každý sme mali zopár textov, no a mne trochu pomohlo aj šťastie, režisérovi som sa zapáčila a dal mi v tejto inscenácii hlavnú rolu. Odtiaľ bol už len krôčik do obľúbenej Zlatej brány. V inscenácii ma videla dramaturgička pani Alica Takáčová a pozvala ma na konkurz. A od toho momentu som začala žiť svoj sen. Odkedy si spomínam, vždy som túžila stať sa herečkou a keďže v Košiciach sa v tom čase aj dosť nakrúcalo, vždy keď potrebovali dievča v mojom veku, zavolali ma.
Richard Stanke (49), herec, 1976
Moje detské herecké začiatky boli v inscenácii Červená lentilka z prostredia detského domova, ktorú režírovala Zora Bachnárová. Mal som 9 rokov a začal som navštevovať Detskú rozhlasovú dramatickú družinu, kde si chodili režiséri vyberať deti do televízie a filmu. Na natáčanie mám krásne spomienky, bolo to pre mňa fascinujúce, výborná partia kamarátov a čo bolo veľké plus, nemuseli sme chodiť do školy, takže to bolo pre nás dobrodružstvo a navyše nás to nesmierne bavilo.
Dara Rolins (44), speváčka, 1977
Prvýkrát som sa v televízii objavila náhodou, keď som nemala ani päť rokov. V našej škôlke sa nakrúcal program pre deti Matelko a ja som tam spievala v rámci našej škôlkarskej besiedky pesničku My sme vločky iskierôčky. Ale tak naozaj som si zahrala až v muzikáli Zázračný autobus v roku 1982. Skladateľ Ali Brezovský ma odporučil gréckemu režisérovi, ktorý tento muzikál režíroval. Hrala som v ňom s Ivanom Krajíčkom.
Matej Landl (53), herec, 1973
Prvýkrát som sa objavil na televíznej obrazovke v roku 1973 v inscenácii Simultanka s Alochinom v réžii Jozefa Pálku, kde som hral po boku Františka Dibarboru a Eduarda Bindasa. Mal som 10 rokov. Predtým som už skúsil herectvo na Novej scéne, kde sa inscenovala hra Sicílska komédia, kde hrala moja mama. Za moju hereckú kariéru vďačím Ďusovi Vašekovi, ktorý bol asistentom réžie, a povedal mame, aby si ma zobrala so sebou, keďže potrebovali dieťa. Spýtala sa ma, či by som chcel a mňa to veľmi nadchlo. Prišiel som na skúšku a cítil som sa ako ryba vo vode. Stále som niečo vymýšľal a režisérovi sa to asi páčilo a na základe toho ma potom obsadil aj do inscenácie, ktorú zhodou okolností tiež režíroval.
Monika Haasová (39), herečka, 1982
V marci 1982 bol vo Večerníku vypísaný konkurz na hlavnú postavu do pripravovaného seriálu o Bambuľke. Mama si ho prečítala večer predtým a na druhý deň tam poslala so mnou ocka. V tom čase bola totiž na materskej so sestrou Zuzkou. Z 340 dievčatiek vo veku 4 až 6 rokov po 3 kolách vybrali mňa. Z konkurzu si pamätám akurát kúsok textu. Viem, že mi ho niekto tesne predtým pošuškal, aby som to celé predniesla priamo tomu pánovi, režisérovi Jurajovi Lihositovi. Doma sme počas kôl naskúšavali pesničku Bambuľka a mamička mi ju nahrala z nôt, ktoré dostali, na akordeóne a prehrala ju na ruský magnetofón. Tak mi ju doma púšťali od rána do večera. Rodičia mali veľkú zásluhu na tom, že som bola bezprostredná a disciplinovaná.
