Pri plyne to bude pokles v priemere približne o 2,6 % a pri dodávkach tepla dôjde k zníženiu priemerne o 5 %. "Dôjde k zníženiu nákladov na energie pre občanov v rámci celého Slovenska," uviedol na utorkovej tlačovej konferencii v Bratislave predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík. Náklady na vodné a stočné pritom podľa neho ostávajú v roku 2017 stabilné.
"Úrad opäť zdôrazňuje, že ide o priemerné hodnoty, ktoré sa môžu v jednotlivých tarifách samozrejme odlišovať," upozornil Holjenčík. Zdôraznil tiež, že ide o ročné náklady za celý rok 2017. Pokles nákladov pri elektrine nie je podľa ÚRSO iba dôsledkom situácie na veľkoobchodných trhoch, kde naopak cena komodity v posledných mesiacoch rastie. Dôležitým faktorom bolo zreálnenie nákladov na prenos a distribúciu, a najmä zapracovanie výsledkov hĺbkovej kontroly majetku distribučných spoločností, ktorú úrad v tomto roku vykonal.
"Vďaka tejto fyzickej kontrole majetku, ktorá svojím rozsahom nemá obdobu v EÚ, sa pri cenotvorbe na rok 2017 mohol už v plnom rozsahu premietnuť do koncových cien skutočný stav hodnoty majetku distribučných spoločností," priblížil predseda ÚRSO.
Pri distribúcii elektriny sa podľa neho zásadne zmenila štruktúra taríf, ktorá odráža reálne spotreby v jednotlivých odberoch a zároveň rešpektuje aj nasadzovanie inteligentných meracích systémov. Napríklad pri tarife D1, čo sú malé byty so spotrebou do 1000 kilowatthodín (kWh) ročne, ušetrí odberateľ v roku 2017 priemerne 31,7 eura. V tarife D2 s jednofázovým pripojením, čo sú štandardné domácnosti s vyššou spotrebou do 2300 kWh, bude priemerná ročná úspora v budúcom roku približne 69 eur.
"Novinkou na trhu s elektrinou pre slovenské domácnosti je zavádzanie takzvaných inteligentných meracích systémov, čo umožní odberateľom efektívnejšie si strážiť vlastnú spotrebu," avizoval Holjenčík. V prípade veľkých priemyselných odberateľov sa podľa ÚRSO podarilo objektivizovať skutočné náklady za prenos a distribúciu elektriny. To v praxi podľa úradu znamená zníženie poplatkov za sieťové služby medziročne o 16 % na napäťovej úrovni VN a niečo pod jedno percento na napäťovej úrovni VVN.
Zlacnenie priemernej ceny elektriny pritom mohlo byť podľa ÚRSO ešte výraznejšie, keby sa do štruktúry koncovej ceny nepremietala tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Tá zahŕňa predovšetkým štátnu podporu výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE). Oproti minulému roku táto tarifa pravdepodobne mierne stúpne.
Čo sa týka zníženia nákladov na dodávky plynu, pri tarife D1, čo sú domácnosti, ktoré na plyne varia, ušetria ročne 1 euro. V tarife D2, kde na plyne ohrievajú vodu, je to 19 euro ročne a v tarife D3 je to 24 eur ročne. "Všetky ceny, ktoré úrad stanovuje, sú maximálne, to znamená, že každý dodávateľ môže svojmu odberateľovi ponúknuť aj cenu nižšiu, a tak môže súťažiť o svojho odberateľa," vysvetlil Holjenčík.
Čo sa týka tepla, v súčasnosti podľa jeho slov na úrade ešte prebiehajú cenové konania v tepelnej energetike. Približne 80 % rozhodnutí je však už vydaných a zvyšné budú podľa šéfa ÚRSO vydané do konca roka.
"Z predbežných výsledkov môžeme konštatovať, že náklady na teplo v budúcom roku poklesnú priemerne o 5 %," vyčíslil. Najviac pritom ušetria tí odberatelia, ktorých dodávateľ pripravuje teplo zo zemného plynu. Napríklad domácnosť v trojizbovom byte môže pri nákladoch na teplo v budúcom roku ušetriť približne 25 eur.
V prípade vodného a stočného úrad na rok 2017 stanovuje maximálne ceny ako dvojzložkové. Fixná zložka ceny sa stanoví na odberné alebo výpustné miesto podľa príslušnej tarifnej skupiny. Variabilná zložka sa stanoví za meter kubický.