Vôbec po prvýkrát sa u nás zasadila v júni, pokus tak dopadol nad očakávania. Kuriózne tiež je, že bavlna zachutila hladným jeleňom, ktoré ju začali obžierať!
U nás sa bavlna ešte nepestovala, tú pri Čičove zasiali v lete. „Chceli sme skôr, no vyšlo to až na koniec júna. Čakali sme, čo z toho bude, ale napokon náš experiment dopadol na výbornú. Hľadať v decembri bavlnu na poli sa doteraz zdalo ako nemožné, nám sa ju však podarilo vypestovať aj v minúsových teplotách,“ vraví Kamila Hulman (65), ktorá je rodáčkou z Piešťan, žije však vo Viedni a pestovaniu bavlny sa venuje už celé štvrťstoročie. Kto by čakal veľkú úrodu, musí byť sklamaný, prvá slovenská bavlna je len pokus.
"Takéto niečo sa nepodarilo ešte nikomu na svete, preto ju musíme preskúmať. Zozbierali sme z nej iba pár kíl, už teraz je však o ňu v Bruseli veľký záujem,“ prezradila Kamila, podľa ktorej by bavlna mohla byť konkurencieschopná. „Jej kvalita je dobrá. Je strednovláknitá s rozmermi vlákna 32 - 36 mm, čo je veľmi dobré pre potreby európskeho trhu. Budúci rok ju chceme vysadiť v apríli a verím, že jej dopestovanie skončí ešte väčším úspechom,“ dodala Hulman, ktorá by bola rada, keby sa plodina dostala aj do Guinnessovej knihy rekordov. Bavlna zožala úspech aj u lesnej zveri. „Začali nám na ňu chodiť jelene, ktoré pojedli, čo mohli,“ dodala pestovateľka.
Kvalitu určuje dĺžka vlákna
- pestuje sa v teplých oblastiach
- najstaršia zmienka je z r. 1500 pred n. l. z Indie
- v Európe bola do neskorého stredoveku neznáma
- obchoduje sa s ňou na burzách
- čím je vlákno dlhšie, tým kvalitnejšia je odroda
