Na vydobytie si stabilného miesta v zostave napokon čakal tri roky, po ktorých zostal jediným slovenským hokejistom pôsobiacim v NLA. Pri Bielskom jazere sa už zabýval a netají sa smelými ambíciami do budúcna. V rozhovore pre TASR s "umelým" úsmevom priznal, že so švajčiarskym životom je spokojný, zlepšiť chce len svoje súčasné postavenie v tíme.
Dvadsaťdvaročný útočník hokejovo vyrástol v Žiline, odkiaľ prešiel projektom reprezentačnej dvadsiatky, no na Slovensku sa neusadil. Do Bielu ho pritiahla lákavá ponuka získať švajčiarsku hráčsku licenciu, s ktorou by ho vedenie súťaže nepovažovalo za cudzinca. Bez licencie môžu v áčku zástupcov NLA figurovať len štyria legionári. "Agent mi povedal, že si môžem spraviť švajčiarsku licenciu. Keď som bol menší, odohral som tu dva roky v mládežníckych kategóriách a na jej získanie som potreboval už len dva. Tie som strávil v juniorke, takže podmienky som splnil. Ak by som nemal licenciu, zrejme by som tu nehral," zdôvodnil Horanský.
V sezónach 2012/13 a 2013/14 tak pendloval medzi tromi dvadsiatkami - žilinskou, reprezentačnou a bielskou. Po dvoch rokoch mu udelili licenciu, a hoci už skôr trénoval s áčkom miestneho EHC, narazil na tvrdé prekážky. "V juniorke som si myslel, že sa presadím. Po prvých tréningoch s áčkom som však zistil, že je to náročné. Veľmi mi pomohli dva roky v NLB za Ajoie, kde som bol na hosťovaní. Bol som tam šťastný, minulý rok sme dokonca vyhrali titul. Mám na to krásne spomienky. Za tento čas som sa viac zaradil do kolektívu, zžil som sa s miestnou mentalitou a lepšie sa etabloval," vysvetlil.
Uplynulé dva ročníky figuroval Horanský v tíme Bielu len ako hráč do počtu. Odohral iba niekoľko stretnutí, na ľade strávil minimálnu porciu času. V Ajoie sa však ukázal vo výbornom svetle, keď v 106 zápasoch za dve sezóny strelil 30 gólov a pridal 45 asistencií. Vlaňajší majstrovský rok ho katapultoval do áčka EHC najmä preto, že Biel zachránil od účasti v baráži o udržanie sa v NLA. "S béčkom v Ajoie sme vyhrali druhú ligu, no nemohli sme postúpiť, baráž sa preto hrať nemusela," uviedol 22-ročný center. Odmenou pre neho bolo pravidelné zaradenie na súpisku v prebiehajúcom ročníku. "Boli šťastní, pretože ma platili za prospešnú vec," dodal so smiechom. Horanský má s klubom uzavretý kontrakt do konca sezóny, nebráni sa však jeho predĺženiu. Ponuku na nový dostal už pred mesiacom. "Trošku sme sa o tom bavili, uvidíme, ako sa to vyrieši. Majú o mňa záujem, čo ma teší."
Bývalého mládežníckeho reprezentanta SR čakala okrem náročnej úlohy presadiť sa na ľade aj ďalšia výzva. V 22 rokoch patrí medzi najmladších hráčov bielskej kabíny, čo so sebou prináša množstvo povinností, ale aj zábavy. "Robia si zo mňa srandu, pretože som jeden z najmladších, hoci budem mať 23 rokov. Považujú ma za bažanta, ale aspoň sa zabávame. Niektoré vtipy sa ani nedajú opísať," zdôraznil žilinský odchovanec. So životom bielskej kabíny, do ktorej sa dá vstúpiť len na odtlačok palca, súvisí aj niekoľko zaujímavých rituálov. Možno v nej nájsť "playoffové" vázy, ktoré by mali byť zárukou sezónneho úspechu celého tímu. "Hádžeme do nich puky - jeden, dva alebo tri - v závislosti od toho, koľko bodov v zápase získame. Vázy majú dve rysky - zelenú a červenú. Máme ich celkovo päť, každú na desať zápasov základnej časti. Ak sa nahádzané puky za desať zápasov dostanú na zelenú úroveň v každej váze, mali by sme postúpiť do play off," vysvetlil numerický rituál Horanský. Okrem neho sa v šatni nachádza klubový peň so sekerou, do ktorého zatne po zápase spravidla vybraný najlepší hráč tímu. "Raz som mal tú česť aj ja, keď som v zápase s Langnau strelil prvý gól v NLA," objasnil Horanský.
Osobitnou kapitolou je život vo Švajčiarsku. Nachádza sa síce na vysokej úrovni, ale má aj svoje mínusy. "Je to tu drahé, ale všetko má svoj systém a funguje to. Ich mentalita mi nevyhovuje, ale osobne som tu spokojný. Ľudia na Slovensku si myslia, že Švajčiarsko je raj. Na jednej strane sa tu dobre zarába, ale aj ceny sú vysoké. Luxus tu nepanuje, život je normálny. Rozdiel je akurát v tom, že ľudia tu na rozdiel od Slovenska dokážu vyžiť aj s minimálnou mzdou." S uspokojivým životom súvisí dobre zaplatená práca. Hokejom sa v najvyššej švajčiarskej súťaži rozhodne dá živiť, no všetko nie je len o financiách. "Starostlivosť o hráčov je skvelá, nemusí nás nič trápiť, našou úlohou je hrať hokej. Všetko funguje ako má. Tréner dokonca nakázal povinné masáže aj pre mladých hráčov, čo na Slovensku nie je úplne bežná vec. Zázemie je vynikajúce, nikdy sa nestalo, že by meškala výplata. So svojimi podmienkami som spokojný. Nie som milionár, ale som rád," dodal Horanský s úsmevom.
Jeho ďalšie kariérne ciele sú späté s Bielom. Vo štvrtej formácii však nie je bývalý žilinský útočník úplne spokojný. "Chcel by som sa výraznejšie presadiť v najvyššej súťaži, aby som mal vyšší icetime. Rád by som hral v lepšej formácii, cítim sa na to, že môžem odohrať väčšiu porciu minút. Verím, že sa presadím a začnem viac bodovať. Rád by som tu pobudol ešte nejaký čas." V 21 zápasoch do reprezentačnej prestávky strelil tri góly, pridal dve asistencie, a to aj s minimálnym pobytom na ľade. "Mám icetime na úrovni desiatich minút. Bodov som mohol nazbierať aj viac. Na začiatku sezóny som mal dostatok šancí, ale nič mi nepadlo. Až v uplynulých dueloch sa mi podarilo výrazne presadiť. Pri troške šťastia som ich mohol mať pätnásť," zdôraznil. So zvýšením bodovej produkcie i hernej minutáže by zrejme súvisela aj prípadná pozvánka do národného tímu. Horanský si to naplno uvedomuje. Priznal, že záujem zo strany vedenia reprezentácie by ho nesmierne potešil. "Musí sa mi začať dariť. Ak by som pravidelne bodoval, myslím si, že by ma aj v reprezentácii mohli vyskúšať. Uvedomujem si však aj to, že som hráč štvrtej formácie, ktorý občas získa nejaký kanadský bod, a to asi nie je veľmi lákavé. Ak by som dostal možnosť zahrať si v reprezentácii, bola by to výzva aj česť."
Najkrajšou chvíľou švajčiarskej kariéry pre Horanského bol zisk druholigového titulu s Ajoie. Pred tromi týždňami sa mu prihodil aj najnepríjemnejší moment. Už tri týždne sa usmieva len umelo. "Vybili mi zuby a nie je to sranda. Stalo sa to náhodou, vlastný spoluhráč to do mňa z otočky napálil. Musím počkať, kým sa mi zahoja ďasná, potom začneme so zubami. Ešteže všetky náklady mi budú hradiť z poistky," dodal pre TASR s humorom.
