Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe. Kvôli svojmu "buržoáznemu" pôvodu mu komunistický režim po ukončení základnej školy nedovolil zvoliť si školu podľa vlastného výberu. Zmaturoval v roku 1954 a začal študovať na Ekonomickej fakulte Českého vysokého učenia technického (ČVUT) v Prahe. Pokúsil sa prestúpiť na filmovú fakultu Akadémie múzických umení, bol však odmietnutý, ale späť na ČVUT ho už neprijali.
Zamestnal sa ako javiskový technik a jeho prvé pôsobisko bolo pražské Divadlo ABC. Od roku 1960 pôsobil v Divadle Na zábradlí v Prahe. V rokoch 1962-66 diaľkovo študoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe.
Už od svojich 20 rokov publikoval štúdie a články v rôznych literárnych a divadelných periodikách. Jeho prvé divadelné texty uviedli v Divadle Na zábradlí, medzi nimi mala zásadné miesto hra Zahradní slavnost (1963).
Po potlačení Pražskej jari a nástupe normalizácie vystupoval Havel proti politickej represii. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi, v ktorom upozornil na rozpory v československej spoločnosti. Vyvrcholením jeho činnosti bolo publikovanie Charty 77 v januári 1977.
Za občianske postoje Havla trikrát uväznili, vo väzení strávil celkovo takmer päť rokov. Opakované neliečené zápaly pľúc počas pobytov vo väzení a desiatky rokov fajčenia prispeli k jeho chronickým dýchacím ťažkostiam.
Spoločenský pohyb, známy ako Nežná revolúcia, vyvrcholil 29. decembra 1989, keď Havla zvolilo Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR za československého prezidenta. V inauguračnom prejave sľúbil priviesť krajinu k slobodným voľbám, čo na jar 1990 aj splnil. Druhý raz zvolilo FZ vtedy už ČSFR Václava Havla za prezidenta republiky 5. júla 1990.
Po parlamentných voľbách v júni 1992 sa rozhodujúce politické sily v spoločnosti už nedokázali zhodnúť na funkčnej podobe federácie. Havel z funkcie prezidenta ČSFR odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť svoje záväzky a stiahol sa aj z verejného života.
V čase politického smerovania k samostatnému českému štátu (november 1992) Havel potvrdil záujem o funkciu prezidenta ČR. Poslanecká snemovňa ho 26. januára 1993 zvolila za hlavu štátu samostatnej ČR.
Manželka Václava Havla Olga, s ktorou sa oženil v roku 1964, zomrela 27. januára 1996. Koncom roka 1996 aj on sám ochorel na nádorovú chorobu pľúc. Oporou v tejto zložitej životnej situácii mu bola jeho priateľka, herečka Dagmar Veškrnová, s ktorou sa oženil krátko po prepustení z nemocnice v januári 1997.
Do funkcie prezidenta ČR zvolili Havla obidve komory českého parlamentu opäť 20. januára 1998. Druhé funkčné obdobie hlavy štátu mu vypršalo 2. februára 2003.
Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Havlovi mnohé medzinárodné ceny, vyznamenania, ocenenia a čestné doktoráty na viacerých univerzitách vo svete.
Havel zomrel 18. decembra 2011 v Hrádečku neďaleko mesta Trutnov. Česká vláda na počesť prvého prezidenta samostatnej republiky odsúhlasila premenovanie letiska v pražskej Ruzyni na Letisko Václava Havla Praha.