Milý ocko, povedz, prosím, Ježiškovi,
keďže si od nás odišiel skôr, ako som Ti stihol povedať, čo by som si prial pod stromček, a keďže mama hovorí, že Ty si už teraz pri Ježiškovi, tak Ti píšem, aby si mi uňho dajaké veci vybavil, pretože doposiaľ väčšinou na moje listy nereagoval a vždy priniesol to, čo sme pred Štedrým večerom našli v maminom bielizníku. Tak mu, prosím, povedz, aby hlavne nezabudol na tú stavebnicu, volá sa Merkur a stojí osemdesiat korún. Hlavne o tú mi ide. Pokiaľ prinesie aj topánky, zídu sa, ale hlavne tá stavebnica, hoci nám mama hovorí, že aj Ježiškove možnosti sú obmedzené a keby mal splniť priania všetkých detí, musel by sa zblázniť.
Ondrej Gerdo mi povedal, že serie na deda Mráza, lebo on ako jediný z celej triedy nedostal nič. Ondrej totiž nie je v Pionierskej organizácii, lebo jeho ocko je v base, a tak ho do nej nevzali. Na druhej strane, Stano Mráz dostal dve mandarínky, vraj preto, lebo je jeho menovec. Dedo Mráz vyzeral ako z výkladu, iba jeho zošúchané topánky sa veľmi podobali tým, ktoré nosí náš ruštinár. Milo nás prekvapila informácia, že aj na Čukotke vedia o našich úspechoch v zbere papiera. Keď Dedo Mráz odišiel, súdružka riaditeľka nám cez školský rozhlas oznámila, že na jeho počesť sme prijali záväzok zlepšiť sa aj v zbere starého železa. Doma na Štedrý večer už k nám prišiel Ježiško, viem to celkom isto, lebo som ho počul cez jedálenské dvere, ako zdobí vianočný stromček. Asi sa mu rozbila ozdobička, lebo raz aj zahrešil tak, ako zvykol ujec Fero. My s Gitkou sme balili kockový cukor do salónkových papierikov, pretože salónky sa rýchlo minuli a tie čokoládové sme pre istotu hneď zjedli, lebo na stromčeku by sme už asi nerozoznali, ktoré sú čokoládové a ktoré nie. Mama zatiaľ v kuchyni chystala kapra a počúvala Tvojho obľúbeného Fera Dibarboru a Jardu Štercla v rádiu. Ocko, z jednej veci som trochu nervózny, Gitka ma stále presviedča, že darčeky nenosí Ježiško. Priznám sa, aj ja mám občas taký pocit, pretože mi nejde do hlavy, ako môže taký malý chlapček, ktorý ešte ani nevie poriadne chodiť, priniesť darčeky všetkým deťom sveta. Pýtal som sa aj mamy, ale tá sa dajako vyhýba odpovedi. Aby som nezabudol, veľmi pekne Ťa prosím, povedz Ježiškovi, že by som sa ozaj potešil, keby už konečne priniesol aj ten televízor. Sám vieš, ako mám rád krasokorčuľovanie, a je dosť hlúpe, keď musím chodiť prosiť raz Pobežalovcov či inokedy Dutkovcov, aby som si u nich mohol pozrieť Karola Divína. Predstav si, v jednej jazde urobil tri dvojité a jeden trojitý skok. S tým televízorom to už začína byť vážne, lebo už ho každý vo vchode má, len my ešte nie.
Mama hovorí, že odvtedy, ako si zomrel, to nie je ľahké a vdovský príspevok za veľa nestojí. No tak dobre, keď už si blízko Ježiškovi, tak mu, prosím, ten televízor pripomeň. Nerád by som, ak by sa zopakovala situácia z kostola, kde som bol donútený vziať z betlehema Ježiškových rodičov a jasne mu vysvetliť, že ak televízor neprinesie, viac si rodičov neuvidí. Mal som smolu, že ma pri tom videla súdružka učiteľka telocviku a oznámila to súdružke riaditeľke. Mama povedala, že som ju v kostole nemal zdraviť „Česť práci“, lebo to ju asi nahnevalo. Napokon som dvojku zo správania nedostal, lebo to podľa mamy súdružka riaditeľka ututlala, lebo by pre ňu nebolo dobré, keby sa školský inšpektor dozvedel, že jej učiteľka chodí do kostola. Inak mi je ľúto, že na Tvojom pohrebe bola taká strašná zima. Možno si našiel kľúče od bytu, lebo mama ich nemohla nájsť a mala pocit, že keď sa s tebou lúčila, vypadli jej z kabelky a ostali v truhle. Ak si ich nenašiel, nevadí, už máme kľúče nové. Máme aj nového súdruha učiteľa náboženstva, ktorý povedal, že už to dlho trvať nebude a asi to náboženstvo zakážu. Bola by to škoda, lebo tento je lepší, ako bol ten farár, ktorý nás učil pred ním. Na jeho pohrebe bola veľká sranda, lebo keď v márnici rečnil dajaký jeho kamarát, tak sa z ničoho nič začal zosúvať mikrofón na tej tyčke a ten jeho kamarát to nevedel opraviť, tak klesal s tým mikrofónom a keď dohovoril, bol už skoro nad zemou. Keby to nebol pohreb, tak sa ľudia dopučia od smiechu. Ale tento nový farár je sympatický, povedal, že sa s Tebou celkom iste stretnem. Vraj ak všetko pôjde dobre, chvíľu to ešte potrvá, ale celkom iste sa v nebi uvidíme.
Verím, že tam hore je aj Podzávoz, na ktorý sme spolu tak radi chodievali. Už sa teším, ako si spolu vyjdeme na kopec nad Škradným a odtiaľ budeme hľadieť do doliny. A ty mi budeš rozprávať a nikam sa nebudeš náhliť, lebo tu si bol stále zaneprázdnený. Ale raz si si čas našiel a to sa mi veľmi páčilo. Ak mi budeš rozprávať znovu to isté, vôbec sa nebudem hnevať. Len ti pripomeniem, že si mi vtedy rozprával o tom, ako si pásol s chlapčiskami kravy za Grochaľovie roľou, ako ste strýkovi Prívarčákovi kradli hrušky zo záhrady, že u Sedľaka akiste mútia najlepšie maslo na Podzávoze, že Klieštikovci majú pred domom dvestoročnú lipu, ktorú bohviekto zasadil, vysvetlil si mi, že dieťa prichádza na svet z lásky, že dedo Stryčko dal v osemnástom roku postaviť na rázcestí kríž z vďaky, že mu žena neumrela, že Kotyrovci mali najkrajšiu dcéru na laze, ale umrela mladá na suchoty, že u Hľuzovcov rastú najsladšie maliny na svete. Budeš mi rozprávať a ja ťa budem počúvať. Nebude nás rušiť nič, len vietor z poľskej strany. Možno sa dozviem, kde si mal v chalupe u hrbatého Gadža ukrytý obrázok svojej prvej lásky. Milý ocko, tak Ti tam hore prajem všetko najlepšie a hlavne nezabudni pripomenúť Ježiškovi ten televízor a stavebnicu Merkur. A želám Ti požehnané vianočné sviatky.
Tvoj syn Jojko
