Jakubko (14) býva len s mamou, invalidnou dôchodkyňou v ubytovni v bratislavskej Dúbravke. Zatiaľ čo jeho rovesníci túžia po nových mobiloch či tabletoch, jeho skromnosť chytí za srdce. Vypýtal si totiž len obyčajnú teplákovú súpravu a niečo pre mamu. Chcel by ju potešiť, no nemá peniaze. Jakubkovmu príbehu sa bude venovať a hľadať možnosť pomoci aj charitatívny projekt Nového Času Srdce pre deti, ktorý spravuje Nadácia Pontis.
Jakubko napísal list Ježiškovi, ktorý dojal celú Dúbravku. „Drahý Ježiško, blížia sa Vianoce a ja by som si moc prial, kebyže ma môžeš požehnať a dopriať mi nejaký darček, po čom moje srdce túži, a to je nejaká tepláková súprava. A rád by som chcel, kebyže je aj niečo pre moju mamičku, je na mňa sama a moc ju mám rád,“ napísal Jakub. List sa rýchlosťou blesku začal šíriť po sociálnych sieťach.
Žijú z 290 € na mesiac
Jakubko s mamou Anežkou (40) žijú z ruky do úst už roky. Podľa Anežky sa ich problémy začali vtedy, keď sa jeho otec dostal do problémov so zákonom. Najskôr sa pretĺkali v krízových centrách. „Momentálne sme už takmer tretí rok v ubytovni. Žijeme síce veľmi skromne, ale je dôležité, že máme kde bývať a že Jakub má pocit bezpečia,“ hovorí mama. Ich mesačný príjem je okolo 290 € z invalidného dôchodku a z brigád. Mama môže pracovať len minimálne, lebo už roky trpí vážnym ochorením kĺbov. Jakub ako správny chlap nesedí so založenými rukami a chodí pomáhať do kultúrneho centra Fontána, aby do rodinného rozpočtu mohol prispieť aspoň nejakým eurom. Napriek ťažkej situácii nezaostáva ani v škole, baví ho práca s počítačom. „V minulosti som chcel byť itečkárom, teraz možno automechanikom,“ povedal chlapec.