Postavili ju za neuveriteľných 6 rokov v ťažkých podmienkach a už vtedy patrila k unikátom s niekoľkými svetovými prvenstvami. A hoci má dnes na chrbte už 7 krížikov a za ten čas prešla troma veľkými generálnymi úpravami, slúži dodnes. Obľúbené turistické miesto Vysokých Tatier však pôvodne vôbec nemuselo existovať.
Druhý najvyšší štít v Tatrách mohol prísť o svoju najväčšiu atrakciu a jedinečnosť. Visutá lanovka totiž mala ísť pôvodne na Gerlachovský štít z novovznikajúceho mestečka - Baťovho Svitu. Napokon sa však 9. novembra 1935 odklepla výstavba visutej lanovky z Tatranskej Lomnice (898 m. n. m.) na Lomnický štít. Architektúrou bol poverený Samuel Jurkovič, vďaka ktorému sú dnes budovy zapísané do zoznamu kultúrnych a technických pamiatok.
Mnohé veci sa riešili za pochodu, napriek tomu však lanovka ohromovala na tie časy dokonalým technickým riešením aj rýchlosťou výstavby. Vtedajšie pracovné podmienky nosičov a robotníkov sú však dnes skoro nepredstaviteľné - kopanie základov do tvrdej žuly sa robilo ručne.
Zhadzovala ich víchrica
Najväčším nepriateľom stavby a jej robotníkov však bolo tatranské počasie – najmä silný sneh a víchrica. „... keď prišla víchrica, často celé kolektívy robotníkov, idúcich z práce domov, zhadzovala do žľabov,“ písalo sa v archívnych materiáloch. Napriek tomu bola 22. decembra 1937 budova aj s technológiou na Skalnatom plese dokončená a 1. úsek visutej lanovky dali do prevádzky. O štyri roky neskôr, 20. decembra 1941, dokončili aj budovu s celou technológiou aj na Lomnickom štíte a dali do prevádzky aj 2. úsek, vtedy najdlhší komplex lanovej dráhy na svete.
Najvernejší zamestnanci
Na lanovke robí už 40 rokov
Ladislav Oravec (63) je strojníkom na lanovke na Lomnický štít. Pracuje tu od roku 1966. „Nie som ani lyžiar, ani horolezec a aj tak tu robím 40 rokov. Nastupoval som do práce, keď tu ešte robili prví zamestnanci a s nimi tu bola atmosféra nadšenia. Niekedy bolo síce pri práci viac oleja a špinavej práce, ale viac zábavy a radosti ako dnes. S tými strojmi a lanovkami sme akosi spoločne žili ako kolektív,“ spomína.
Krásne aj nebezpečné
Vladimír Mensák (84) z Popradu je najstarším žijúcim zamestnancom visutej lanovky z Lomnice na Lomnický štít. Pracoval tam od 15. mája 1960 do 31. októbra1991. „Do Tatranskej Lomnice som nastúpil ako správca budovy, neskôr ma povýšili na sprievodcu, až som sa stal strojníkom,“ spomína Mensák, ktorý má pred očami dodnes nádhernú scenériu skalnatých útesov. „Bola to krásna, ale aj nebezpečná práca. Rýchle prekonávanie veľkých rozdielov nadmorských výšok niekoľkokrát denne dávalo zabrať srdcu,“ vraví.
Technické parametre
Dopravná rýchlosť lanovky: 4 m/s
prepravná kapacita kabínky: 29 osôb
nosnosť: 2 350 kg
priemerný sklon trate: 35 %
počet podpier na trati: 10
