A s tým sa spája aj jej príbeh. „Raz som bola v obchode s potravinami a po celý čas mi tam chodila v pätách Rómka s asi desaťročným synom, alebo možno už aj vnukom, neviem,“ smeje sa.
„Keď som už toho začínala mať dosť a bolo mi to trápne, tak som zastala a spýtala som sa jej, či niečo potrebuje. A ona natešená hovorí: Jáááj, musím vám povedať, že vy sa voláte presne tak ako ja. A ja nato: Aj vy ste Tánička? Úplne zdúpnela a pohrdlivo povedala: Nie, Viola!“