Diplomovaný ekonóm bol v čele nemeckej centrálnej banky od 1. októbra 1993 do 31. augusta 1999. Bol posledným šéfom Bundesbanky, ktorý mal k dispozícii silu bývalej nemeckej marky. A zároveň prvým, ktorý do Rady guvernérov Európskej centrálnej banky vniesol váhu Nemecka. Tietmeyer bol považovaný za garanta peňažnej politiky orientovanej na stabilitu a pri zavádzaní eura sa zasadzoval za solídne štátne financie.
V roku 1982 ako člen kresťanských demokratov vypracoval pre vtedajšieho ministra financií Otta grófa Lambsdorffa tzv. Lambsdorffov dokument, ktorý sa postaral o rozpad sociálno-liberálnej vlády a pád kancelára Helmuta Schmidta.
Tietmeyer začal svoju kariéru v roku 1962 ako úradník ministerstva hospodárstva, o 20 rokov neskôr sa stal štátnym tajomníkom ministerstva financií. Ako osobný asistent kancelára Helmuta Kohla pripravil medzinárodný ekonomický summit. Teroristická organizácia RAF v roku 1988 neuspela s atentátom na jeho osobu. Tietmeyer po skončení funkčného obdobia v Bundesbanke zasadal v mnohých grémiách a dozorných radách.