Obávaný efekt zdražovania sa za 15 rokov nedostavil, no k výraznejšiemu prepojeniu menovej únie ešte povedie dlhá cesta. Dlhová kríza v Európe túto priepasť prehĺbila a sporná je aj súčasná politika nízkych úrokových sadzieb.
Euro nespôsobilo zdražovanie, to zapríčinili iné ekonomické faktory. Miera inflácie v Rakúsku v rokoch 1987 až 2001 dosahovala v priemere 2,3 %, od roka 2002 klesla na 1,9 %. Hospodársky rast v Rakúsku 15 rokov pred zavedením eura dosahoval v priemere 2,6 %, po jeho zavedení zhruba 1,4 %. Ekonomická kríza v roku 2009 zaťažila aj Rakúsko, napríklad nezamestnanosť v posledných rokoch dosahovala rekordnú úroveň.
Európska centrálna banka (ECB) inak smeruje svoju peňažnú politiku, než jej americký náprotivok. Kým ECB si za najvyšší cieľ postavila stabilnú infláciu v eurozóne, americký Fed zodpovedá aj za situáciu na trhu práce.
Euro v pozícii svetovej meny zažilo vzostupy aj pády. Pri zavedení meny v roku 2002 bol jej kurz 0,86 USD a do júla 2008 razantne vzrástol na 1,59 USD. Odvtedy euro oslabuje. Hospodárska kríza v rokoch 2008 a 2009, dlhová kríza a politika nízkych úrokov ECB stlačili kurz eura. Pred Vianocami jednotná mena čiastočne spadla až na 1,0352 USD, a tým na najnižší kurz od začiatku roka 2003. V stredu 28. decembra bol kurz eura 1,0424 USD.
Guvernér Rakúskej národnej banky Ewald Nowotny opakovane poukazuje na zvyšovanie cien o 8 až 9 % v 70. rokoch, na ktoré sa zabúdalo, keď sa hovorilo o zdražovaní po zavedení eura. Cudzinci v Európe ušetrili na poplatkoch pri výmene peňazí a najmä firmy vyzdvihli úľavy, ktoré priniesla jednotná mena: "Keď ste predtým vymenili 1000 šilingov za inú európsku menu, v dôsledku strát z výmenných kurzov vám zostalo 500 šilingov. To znamená polovicu," hovorí prezident Hospodárskej komory Christoph Leitl.
Pozitívnu bilanciu predkladá aj ekonóm inštitútu Wifo Fritz Breuss. "Účasťou na všetkých integračných krokoch od roka 1989 (otvorenie východnej Európy, členstvo v EÚ, rozširovanie EÚ) mohlo Rakúsko svoj reálny HDP ročne zvýšiť o dodatočných 0,5 až 1 %."
Poprední európski politici majú v súčasnosti obavy o existenciu eura, a to nielen vzhľadom na krízu v Grécku. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble minulý týždeň varoval pred rozpadom menovej únie. "Ak nedodržíme pravidlá, eurozóna sa nám rozletí na kúsky," povedal týždenníku Die Zeit.
