Jeho vznik sa datuje na niekoľko storočí dozadu, počas 2. svetovej vojny slúžil ako záchranná cesta pre náš zlatý poklad a vďaka zubu času musel prejsť niekoľkými úpravami. Poslednú ukončili v októbri tohto roka.
Presný dátum vzniku legendárneho tunela nie je známy. „Určite ale vieme, že v 16. storočí už existoval,“ prezradil historik Vladimír Sklenka. Neskôr tunel v srdci Slovenska pomenovali podľa bojovníka revolúcie za uhorskú samostatnosť. Generál Arthur Görgey zachraňoval zlatý poklad Uhorska a tunelom previezol šesť vozov zlata a striebra. „Görgeyho tunel zohral v histórii veľa významných úloh,“ vraví historik Vladimír Sklenka.
Zlato uniklo fašistom
Tunel pomohol aj v novodobej histórii. V roku 1944 zachraňovali slovenskí vlastenci pred nemeckými fašistami cestou z Národnej banky Slovenska v Banskej Bystrici do Kremnickej mincovne náš zlatý poklad. Tvorili ho tehličky, prúty, šperky a mince. Pochádzal aj zo zbierky občanov. Išlo o viac ako 180 kilogramov zlata a vyše 4 500 kg striebra. Po skončení 2. svetovej vojny sa stal základom zlatého pokladu ČSR. Keďže táto cesta zachránila dva štátne zlaté poklady, právom ju nazývajú Zlatá. Tunel dlhý asi 20 metrov, bol posledné roky zasypaný. Vďaka dobrovoľníkom je teraz spevnený a pre turistov zo strany od Tajova i Skalky je opäť priechodný. Podľa odborníkov by mal takto vydržať ďalších sto rokov.
Oprava stála 25 000 €
S rekonštrukciou Görgeyho tunela začali v júni 2016 a na konci októbra bol hotový. Veľkú úlohu zohrali obec Tajov i mesto Kremnica, sponzori a dobrovoľníci. „Oprava stála 25-tisíc €. Bez nadšencov, ktorí sa na tom podieľali, by sa to neuskutočnilo,“ povedal Ladislav Surovčík, starosta Tajova. Podľa neho v roku 1998 členovia Klubu slovenských turistov tunel zrekonštruovali a vystužili smrekovým drevom. To ale zhnilo a neskôr sa prelomilo. „Teraz je vystužený železom a betónom,“ dodal Surovčík.
