Dnes je v eurozóne už 19 štátov vrátane Slovenska a eurom denne platí vyše 340 miliónov ľudí. Spoločnú európsku menu však podľa analytikov teraz čakajú ťažké časy. Euro, ktoré používajú krajiny patriace do eurozóny, oficiálne uzrelo svetlo finančného sveta v roku 1999 - v novej mene sa však robili vtedy iba bezhotovostné operácie. Ozajstné europeniaze dostali ľudia do peňaženiek až od 1. januára 2002.
Karpiš taktiež upozorňuje, že krajiny eurozóny často nedodržujú stanovené ekonomické pravidlá. „Momentálne sa hľadajú nástroje, ako naučiť krajiny, aby ich dodržiavali. Obávam sa, že ich nenájdu a z dlhodobého hľadiska to môže znamenať, že euro bude strácať hodnotu a spoločná mena zanikne,“ konštatuje. Slovensko prijalo euro 1. januára v roku 2009 a podľa Karpiša to rapídne neovplyvnilo vývoj domácej ekonomiky. „Investori, ktorí sem prišli, prišli ešte pred zavedením eura. Po jeho nástupe podobných investícií nebolo až tak veľa. Ak by sme mali slovenskú korunu, darilo by sa nám podobne ako teraz,“ tvrdí analytik.
Talianska hrozba
Rok 2017 však môže byť pre spoločnú európsku menu osudným. Zdá sa, že v tradícii krajín, ktoré sa ocitli v minulosti na pokraji krachu ako Grécko, Írsko či Portugalsko, pokračuje teraz Taliansko. Tretej najsilnejšej ekonomike EÚ dokonca hrozí, že bude z eurozóny vyškrtnutá. „Po tom, ako padla posledná vláda, otvára sa tu priestor pre politické sily, ktoré môžu dať hlasovať o odchode Talianska z eurozóny. Odchod tohto štátu by ohrozil fungovanie eura. Tamojšie banky sú v strate, keďže poskytli úvery, ktoré sa nesplácajú a tieto straty bude musieť niekto zaplatiť. Ide o to, či to zatiahne štát alebo malí veritelia bánk, ktorými sú talianske domácnosti. To by mohlo byť bolestivé práve pre domáce obyvateľstvo,“ opísal situáciu Karpiš. Taliansko je podľa neho obrovskou ekonomikou s gigantickým dlhom rozlezeným po viacerých bankách Európy, takže jeho prípadný odchod z eurozóny by mal celoeurópske následky.
Osud eura v roku 2017
Podľa Stanislava Pánisa z J&T banky turbulentné udalosti v predchádzajúcom roku ovplyvnia budúcnosť euromeny. „Ide napríklad o brexit, prezidentské voľby v USA a zároveň ho ovplyvnia aj politické udalosti v Európe v roku 2017 v podobe parlamentných volieb v Nemecku, prezidentských volieb vo Francúzsku a pravdepodobne aj parlamentných volieb v Taliansku a v Holandsku,“ prognózuje Pánis.
Drahšie potraviny?
Podľa ekonómov v tomto roku budú musieť Slováci zrejme hlbšie siahnuť do peňaženiek. „Predpokladám, že inflácia sa v tomto roku dostane nad nulovú úroveň. Ceny energií ako elektrina či plyn budú klesať, no predpokladáme vyšší rast cien potravín,“ odhaduje situáciu Pánis. Podľa Karpiša ich zdvíhanie závisí od viacerých faktorov. „Jedným z nich bude aj to, ako sa bude euro vyvíjať voči ostatným menám.“
Päťstovky obľubujú mafia a teroristi
Od budúceho roku má skončiť eurobankovka s najvyššou nominálnou hodnotou 500 eur. Nielen, že je pre väčšinu ľudí nepraktická, ale 500-eurovky majú v najväčšej obľube kriminálne živly a teroristi, ktorých finančné operácie sa dejú výlučne v hotovosti.
Cesta eura:
60. roky
Vznikla myšlienka spoločnej euromeny pod názvom európska menová jednotka.
1999
Oficiálna virtuálna mena euro sa začala používať v bezhotovostnej forme.
2002
Euro sa dostalo do peňaženiek ľudí.
2009
K eurozóne sa pridalo Slovensko. Konverzný kurz bol stanovený v pomere 30,126 Sk za jedno euro.
2017
Euro bude podľa ekonómov prežívať najväčšiu krízu od svojho vzniku.
Najvzácnejšie mince!
Každý štát eurozóny môže za rok vydať dve pamätné mince, a to len v hodnote 2 €. Platnosť majú ako bežné dvojeurovky. Ako prvé vydalo pamätnú mincu Grécko v roku 2004 pri príležitosti letnej olympiády v Aténach. Celkovo ich bolo vyrazených 49 miliónov. A táto minca, na ktorej je vyobrazená slávna starogrécka bronzová socha diskobolos, už zďaleka nemá hodnotu tých 2 eur! Na sieti eBay sa predáva za cenu okolo 32 eur. Jej hodnota tak vzrástla 18-krát! A takých príkladov vzácnych 2-euroviek je viacero.
Richard Sulík (SAS): Kríza sa neskončila
Iné krízy hýbu svetom, a tak sa o eure veľa nepíše. To však neznamená, že s našou menou je všetko v poriadku. Práve naopak, Európska centrálna banka sa trvalo dopúšťa veľkého hriechu – vykupuje štátne dlhopisy. Za čo? Za peniaze, ktoré si sama „vyrobí“. Voľakedy sa tomu hovorilo „tlačenie peňazí“, dnes už ani len to netreba. Peniaze sa vyrábajú na počítači. Celkovo je takto v obehu vyše 1 500 000 000 000 eur. Obrovské číslo, ktoré našu menu jedného dňa zlikviduje.