Najstarší syn vtedy 30-ročnej ženy z Liptova nemal ešte ani pol roka, keď sa jeho pripitá matka v kuchyni pri klepaní mäsa pohádala s manželom. Švihla nožom a zranený muž sa zrútil na zem. Napriek okamžitému lekárskemu zásahu mu nebolo pomoci. Za ťažké ublíženie na zdraví s následkom smrti súd koncom 80-tych rokov minulého storočia poslal ženu do väzenia na šesť rokov. V čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku bola Liptáčka tehotná a tak jej nástup do basy odložili. Po amnestii prezidenta jej trest znížili o dva roky. Malého syna si po zatvorení Liptáčky zobrali starí rodičia. Druhý syn nešťastnej ženy sa narodil ako pohrobok, štyri mesiace po otcovej smrti. Starí rodičia o neho neprejavili záujem a tak sa chlapček ocitol v Dojčenskom ústave v Martine.
Po návrate z väzenia Liptáčka začala žiť s druhom. Keď ich dcérka nemala ešte ani pol roka, Liptáčka - opäť v podnapitom stave - svojho nového životného pasrtnery pichla nožom do ľavej strany hrudníka. Zranenie druha nebolo vážne a prvostupňový súd jeho partnerku nepotrestal. Po odvolaní prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici postal Liptáčku za mreže na tri roky. Druh aj s malou dcérkou odišli do Česka. Susedia hovorili, že to nebol jej prvý útok na druha - pred časom ho zhodila zo schodov. Žena mala šťastie, po 1,5 roku vo väzení opäť prišla amnestia, ktorá jej trest znížila. V base absolvovala protialkoholickú liečbu a Okresný súd v Trnave ju prepustil na slobodu.
Po návrate z väzenia sa žena snažila. Mladšieho syna, ktorý bol v ústave, jej zverili. Nastúpila do práce v kuchyni reštaurácie. Vydržala tam robiť pol roka. Jedného dňa syna nechala u susedov a odišla do Česka. Po návrate sa so synom príliš často začala objavovať v miestnej krčme. Do materskej školy chlapčeka vodila medzi prvými a chodila poň medzi poslednými. Neraz prišla po dieťa aj podnapitá. Keď jej oznámili, že syna berú do detského domova, zmohla sa len na jednu vetu: "No hej, ja viem, že je čudný..." Koľko viny mala na správaní sa syna, to si Liptáčka nepriznala.
Mimochodom, brat Liptáčky býval so ženou v nie príliš čisto udržiavanom byte. V detských domovoch mali päť detí. To už však bola dráma ďalších detí, iných počmáraných ľudských životov...