Zhoršený stav zaznamenali cestári v novembri 2015, kritická situácia nastala až v decembri 2016. Kritici tvrdia, že ešte v roku 2014 sa nespomína, že most je v zlom stave a podľa nich existujú aj iné riešenia, ako uľahčiť cestu medzi Košicami a Spišom.
Most nad Ružínom je pre automobily odstavený od 24. decembra, vstúpiť na neho môžu iba peší ľudia na vlastnú zodpovednosť. "Správa ciest situáciu netajila, ale po ich zistení okamžite riešila a zabezpečovala podklady na zistenie príčiny porúch," podotkol Ondrej Bernát, riaditeľ Úradu Košického samosprávneho kraja (KSK). Uviedol, že obchádzkové trasy sa podarilo opraviť v čo najrýchlejšom čase a ľuďom sa cestovanie medzi Spišom a Košicami predĺži maximálne o 12,3 kilometra. Kritici riešenia Rastislav Trnka a Jaroslav Poláček ale takéto tvrdenia popierajú. Podľa druhého menovaného, podľa správy, ktorú KSK uverejnilo v roku 2014, žiaden z mostov v okrese Košice - okolie sa nenachádzal v havarijnom a ani vo veľmi zlom posudzovanom stupni.
"Ak sa cez most za posledné dva roky neprevalilo cunami, ako je možné, že sa most, ktorý je monitorovaný priebežne, dostal do stavu na spadnutie? Ak by si zodpovední robili svoje povinnosti, dnes by most slúžil obyvateľom a KSK, by malo dosť času pripraviť rekonštrukciu a vybudovať alternatívne trasy pre obyvateľov v regióne," konštatoval Jaroslav Poláček. Košická župa ale takéto tvrdenia odmieta. "Nemôžeme robiť policajtov. Napriek obmedzeniam tadiaľ chodili kamióny, ktoré vážili viac. Problém je, že dlhodobo sa porušuje zákon. Nie je to len prípad tohto mosta. V septembri 2016 sme písomne upozornili obce i podnikateľské subjekty, že od júla platí obmedzenie prejazdu nákladných vozidiel nad 12,5 tony. To sa nerešpektovalo! Uvedomujeme si, že je to spojnica medzi Košicami a druhým najvýznamnejším regiónom Košického samosprávneho kraja - Spišom. Preto je pre nás prioritou, aby to bolo opravené čo najskôr," uviedol Ondrej Bernát, riaditeľ Úradu KSK.
Konštatoval, že aj po vyhlásení kritickej situácie sa viacerí vodiči pokúšali prejsť s plne naloženým kamiónom prejsť cez most a dochádzalo aj k potýčkam so zamestnancami Správy ciest KSK. Kritici navrhujú aj použitie kompy či ženijných mechanizmov armády Slovenskej republiky z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie v Košickom kraji Okresným úradom, teda pontonového mosta. "Hladina je kolísavá, ide o 157 metrov. Táto alternatíva nebola doporučená, ale ešte stále sme túto myšlienku neuzatvorili," dodal Ondrej Bernát. Kritici poukázali aj na to, že v okolí priehrady Ružín hospodária na majetku mesta Košice, ktorý patrí k najväčším lesným majetkom aj Mestské lesy Košice.
Položili si preto otázku, či dôvodom neváženia vozidiel, ktoré užívajú cestu, sú nepísané dohody o vývoze dreva z Košických lesov cez most prostredníctvom preťažených vozidiel na ktoré „neplatia“ cestné pravidlá. Reagoval na to riaditeľ Mestských lesov Tibor Róth, podľa ktorého sa poslanci snažia vyvolať vo verejnosti dojem, že mestské lesy nesú zodpovednosť za havarijný stav mosta kvôli neexistujúcim a vymysleným dohodám o nevážení nákladných áut. "Od roku 2008 nákladné vozidlá Mestských lesov vykonávali prevážne obslužnú činnosť a dopravu drevnej hmoty si zabezpečovali a aj zabezpečujú odberatelia drevnej hmoty vo vlastnej réžii, teda vlastnými kamiónmi," konštatoval Tibor Róth.
Košický samosprávny kraj verí, že čoskoro bude mať štúdiu realizovateľnosti. Potom zvolá konzílium odborníkov, aby našli čo najvhodnejšie riešenie. Na základe toho KSK vyhlási výberové konanie. "Dôležitá bude ako cena, tak aj čas, za ktorý sa most opraví. Samosprávny kraj má rezervný fond, ale peniaze použije aj z úveru," dodal Ondrej Bernát, riaditeľ Úradu KSK. Zároveň župa požiadala o pomoc aj Vládu SR. V súčasnosti tak obyvatelia Opátky môžu používať účelovú lesnú komunikáciu medzi Opátkou a Zlatníkom pri Košickej Belej, ktorá bude zabezpečovať nevyhnutné spojenie pre obyvateľov obce v dĺžke 4 kilometre.
Pôvodná trasa pre osobnú dopravu
Obchádzkové trasy pre osobnú dopravu
