Lavíny patria medzi mimoriadne prírodné sily. Blesk sa zvyčajne ohlási hrmením, búrky dajú o sebe vedieť silnejúcim vetrom. Ale lavíny? Spustia sa najčastejšie bez varovania. A na rozdiel od cunami alebo od zemetrasenia rozpútava biele peklo najčastejšie jeho obeť - deväť z desiatich lavín vyvolá človek!
Nevyspytateľný
„Sneh je nevyspytateľný materiál,“ tvrdí meteorologička Mareike Wieseová (29), ktorá sa výskumu tohto fenoménu venuje celý život. „Pozeráš sa naň a zrazu zistíš – veď v ňom všetko žije!“ Do práce sa musí obliecť do hrubej prešívanej vetrovkzy a nesmú chýbať ani teplé rukavice, pretože na jej pracovisku vládne večný mráz. V betónovej budove vo švajčiarskom Davose pripomínajúcej bunker je „pracovná“ teplota -25 °C.
Laboratórium patrí Ústavu pre výskum snehu a lavín, kde sa vedci snažia skúmať podstatu bielych hrozieb meraním seizmometrami, radarmi, röntgenmi i tomografmi, merajú ich objem, prepočítavajú maximálnu rýchlosť ich zosuvu a ničivé sily, ktoré ich nasledujú dolu do dolín. Wieseová študuje takpovediac hodinu nula každej lavíny, teda moment, keď sa bleskovo dajú do pohybu miliardy snehových kryštálov.
Ako domino
Kolaps masy snehu môže vzniknúť tak, že sa najprv uvoľní iba niekoľko malých kryštálikov, porucha sa však začne šíriť naprieč vrstvou podobne, ako keď sa rúcajú dominové kocky, no s rýchlosťou až 200 km/h. Niekedy na to stačí jediný oblúk, ktorý urobí lyžiar na svahu. Vedci zistili, že pritom zohrávajú dôležitú úlohu aj pokrývky nad vrstvou, ktorá povolila. Jemné pokrývky čerstvého snehu totiž dokážu preniesť tlak lyže až do hĺbky 60 – 70 centimetrov.
Analýzou pohybu sa zistilo, že každá lavína má pomerne zložitú štruktúru. Jej „nos“ tvorí prachový kužeľ podobný tomu, keď loď rozráža vodu. Za ním nasleduje najničivejšia časť, tzv. hlava lavíny, v ktorej sa čiastočky snehu pohybujú najvyššou rýchlosťou a dokážu bez problémov vytrhávať veľké stromy aj s koreňmi. Koniec tvorí kompaktná masa, ktorá exploduje do oblaku prachu a spodnou časťou so sebou strháva ďalšie dolné vrstvy. Skutočné biele monštrum, s ktorým sa nedá zahrávať.
Mizivé šance
U človeka zasypaného lavínou klesajú šance na prežitie zhruba po 15 minútach o celých 60 %. Po jeden a pol hodine už neostáva prakticky žiadna nádej. Priemerná hĺbka, v ktorej zasypaného človeka obvykle nájdu, je pritom iba jeden meter pod povrchom lavíny. Dve tretiny obetí lavín zomierajú na udusenie, tretina zamrzne alebo podľahne fyzickým zraneniam, zlomeninám a pomliaždeninám.
Narušené kryštáliky
Aby sa snehová doska mohla odtrhnúť a lavína sa rútila vplyvom zemskej príťažlivosti nadol, musí sa najprv celkom naspodku vytvoriť slabá nestála vrstva. Vytvorená je napríklad z milimetrových hranatých kryštálikov, ktoré vzniknú v určitých teplotných podmienkach a ktoré sa môžu narušiť, keď ponad ne prejde lyžiar. Lom nastane najprv s menším množstvom kryštálov, má však tendencie veľmi rýchlo sa rozšíriť a priviesť snehové polia do pohybu. Môže ísť o nebezpečnú situáciu aj na relatívne malých plochách s niekoľkými štvorcovými metrami. Najskôr sa dá do pohybu malá lavína – tá postupne naberá ďalšie vrstvy snehu a do údolia sa valí niekoľko desiatok tisíc ton ničivej masy.
Takto vzniká lavína
1. Odtrhová zóna
O tom, akým spôsobom sa snehová masa spustí smerom nadol, sa rozhoduje práve na tomto mieste. Pri teplote nižšej ako -1 °C sa vytvárajú suché lavíny z prašanu – ako vidieť na kresbe. Lavínu, ktorá sa spustila, vyvolal výbuch nálože a nadol sa rútila rýchlosťou 220 km/h.
2. Základná vrstva
Vedci vychádzali niekoľko rokov z predpokladu, že lavíny sú konštruované ako sendvič. Dnes vedia, že štruktúra lavín je oveľa zložitejšia. Skladajú sa zo štyroch vrstiev – na najspodnejšej je snežný prúd s najvyššou hustotou - až 350 kg na kubický meter.
3. Prašná zóna
Do kompaktných častíc narážajú zozadu prachové častice a vytvárajú vír, z ktorého vznikajú oblaky prachu. Hustota je okolo 2 kg na kubický meter. Biele šípky označujú prechodovú zónu, odkiaľ je väčšina častíc obrovskou silou katapultovaná až do výšky 60 metrov.
4. Chaotická hlava
Nikde inde nie sú turbulencie snehovej masy silnejšie a ničivá sila väčšia ako v hlave lavíny. Ide o miesto, kde prachové častice vyvinú pre veľkú rýchlosť zosuvu tlak 80 ton na štvorcový meter. Hustota v tejto časti dosahuje 250 kg na kubický meter.
5. Predná časť
Ako obrovský klin sa rúti masa snehu na vysoké stromy. Tento nos je oveľa slabší ako hlava – vyvinie tlak len 5 ton na štvorcový meter.
6. Snehový pluh
Až 90 percent celkového množstva snehu strhne pôvodne malá lavína na svojej ceste nadol. Postupne naberá ďalšie vrstvy snehu, až kým nezíska hmotnosť niekoľko desaťtisíc ton.
