Preto sa vôbec nehovorí o možných problémoch, ktoré brexit spôsobí Írskej republike. V Dubline, hlavnom meste Zeleného ostrova, však od oznámenia výsledkov britského referenda vlani v júni pretrváva poplach. Brexit mu prináša nielen hospodárske riziká. Nijaký ďalší člen EÚ totiž nie je tak silno prepojený s Londýnom politicky, hospodársky a spoločensky ako práve Írsko, ktoré bolo súčasťou Commonwealthu až do vyhlásenia nezávislej Írskej republiky v roku 1937.
Zelená hranica medzi Írskou republikou a Severným Írskom, súčasťou Spojeného kráľovstva, prebieha necelých 100 kilometrov severne od Dublinu. Denne ju prekračuje okolo 50 000 ľudí. Medzi nimi sú aj mnohí ľudia dochádzajúci do zamestnania. Až 17 % írskeho hrubého domáceho produktu závisí od vývozu do susedného kráľovstva. „Írsky vývoz do Británie má týždennú hodnotu viac ako jednu miliardu eur,“ uviedol dublinský premiér Enda Kenny.
Ekonómovia na základe expertných rozborov dospeli k záveru, že v prípade realizácie tvrdého odchodu Británie z EÚ, by mohol írsky HDP klesnúť až o 20 %. V politickej sfére vyvoláva znepokojenie možnosť vzniku násilného konfliktu s Britániou okolo Severného Írska. V posledných dvoch desaťročiach sa podarilo konflikt utíšiť, ale severoírska spoločnosť po celý tento čas zostala hlboko rozdelená. V Belfaste sa zachovali „mierové línie“. Tak sa tam nazývajú betónové zábrany, ktoré oddeľujú oblasti obývané unionistami, ktorí pokladajú za svoje hlavné mesto Londýn a írskymi nacionalistickými republikánmi obrátenými k Dublinu.
Lepšou alternatívou by bolo mierové zjednotenie írskeho ostrova. O tejto alternatíve hovoril vlani v júli premiér Kenny. Uviedol, že ak by sa väčšina obyvateľov Severného Írska v referende vyslovila za odpojenie od Veľkej Británie, mohlo by sa začať rokovať o zjednotení ostrova. Podobne sa vyjadril aj líder opozície Micheál Martin. Reálnosť mierového zjednocovacieho procesu sa vidí v tom, že v referende o brexite väčšina Severných Írov hlasovala za zotrvanie v EÚ. Príznačné je, že írska vláda sa zaoberala dôsledkami brexitu skôr ako Londýn. A to už rok pred júnovým referendom, keď vytvorila centrum plánovania zameraného na výskum dôsledkov brexitu.
V Londýne výsledok referenda vyvolal šok, prakticky sa s brexitom nerátalo. Preto Downing Street 10, kde tradične sídli premiér, začínalo takmer od nuly. Kabinet premiérky Theresy Mayovej sa takmer sedem mesiacov po hlasovaní ešte nezhodol na tom, aký význam má pre kráľovstvo ďalší voľný prístup na spoločný trh EÚ, a či má Londýn opustiť európsku colnú úniu. „Obavy z tvrdého a neusporiadaného brexitu rastú,“ povedal štátny tajomník írskeho ministerstva financií Eoghan Murphy.
Edgar Morgenroth, bývalý pracovník írskeho ekonomického ústavu ESRI, si o nadchádzajúcom rozvodovom konaní EÚ a Británie myslí, že stroskotajú. Lisabonská dvojročná zmluva na vyjasnenie podmienok odchodu zo spoločenstva bude prikrátka. Počas nej sa nepodarí dohodnúť na pravidlách vzájomného obchodu. Ten by sa v tom prípade mal medzi nimi realizovať podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tento scenár však ekonómovia pokladajú za „zlú alternatívu“. Museli by sa totiž medzi EÚ a kráľovstvom obnoviť colnice. Ak by k ich vytvoreniu došlo, hovädzie mäso by sa z Írska do Británie podľa Morgenrotha dovážalo s colnou prirážkou 60 %. Briti sú však jeho hlavnými zákazníkmi.
Írsko počíta s tým, že mu brexit prinesie aj ekonomické výhody. Banky by mohli veľa dobre platených miest preložiť z Londýna do Dublinu. A na ostrov by sa mohli presťahovať aj početní subdodávatelia kontinentálnych montážnych závodov. Otáznymi sa stanú aj dodávky komponentov pre viaceré dcérske firmy leteckého gigantu Airbus. Celkovo však brexit môže ohroziť írsku životnú úroveň. „Brexit má pre nás jednoznačné negatíva,“ uviedol Morgenroth. V Írsku už zaznievajú hlasy, ktoré žiadajú, aby mu ďalší členovia EÚ pri zvládaní jeho finančných dôsledkov pomohli. Nech sa Británia rozhodne akokoľvek, premiér Kenny ubezpečuje: „Írsko zostane členom EÚ“.
