Zanechal po sebe stredisko Resoty v Bratislave, v ktorom sa dodnes starajú o ľudí bez domova. Väčšina je dokonca utečencov. Antónia uznávali tak veriaci, ako aj ateisti a považovali ho za muža plného pokory a odpustenia. Do poslednej chvíle bola po jeho boku sestra Rita Carberry. „Často sa nevie ubrániť slzám, zvlášť teraz, keď jej ho pripomína veľa vecí," prezradil tamojší sociálny pracovník Michal Oláh. V zariadení po smrti Srholca zriadili spomienkové miesto, kde sa jeho obyvatelia stretávajú.
„Antóniov posledný odkaz bol, aby sme zachovali ducha rodiny a slobody. Každý tu má kľúče od hlavnej brány, izby, dverí. Chcel, aby sme boli nezávislí od štátu, čo sa nám podarilo,“ dodáva Oláh. Jeden zo Srholcových najbližších priateľov kazateľ Daniel Pastirčák hovorí, že António chýba celej spoločnosti.
„Spájal, čo je u nás rozdelené. Mal vzácnu vlastnosť preklenúť priepasti. Zatiaľ, čo ostatní zväčša chránia svoje a hania oponentov, António vedel byť kritický k svojmu, neváhal pomenovať zlyhania kresťanov i vlastnej cirkvi, a mal porozumenie pre svetských ľudí,“ spomína Pastirčák. Zaujímavé je, že o Slovákov sa v domove starajú prevažne utečenci z Maroka či Etiópie. „Ibrahima sme zamestnali ako údržbára, Simon pracuje ako kuchár. Tiež tu máme rumunskú rodinu a čakáme na Srbov,“ dodáva Oláh.
Život Antona Srholca († 86)
- narodil sa 12. júna 1929 v Skalici ako jedno zo siedmich detí
- po maturite chcel ísť na štúdium teológie do Talianska, chytili ho a odsúdili na 12 rokov v uránových baniach
- stal sa kňazom a pôsobil v Blumentálskom kostole v Bratislave
- v roku 1992 založil resocializačné zariadenie Resoty, ktoré sa dodnes stará o bezdomovcov
- zomrel 7. januára 2016 po ťažkom boji s rakovinou
