Večerať sa má o piatej podvečer. „Vtedy sa dedinou rozozvučia zvony a každý zasadne k stolu, aby celá obec jedla spolu,“ vysvetľuje Anna Bašistová (49) z Torysiek (okr. Levoča). V jej rodine sa večera skladá z piatich chodov.
„Konzumujeme cesnak kvôli zdraviu, bobaľky s makom alebo opekance, každý to volá inak. Nasleduje hubová polievka, potom hrachová. Po polievkach sa servírujú posypanky so slivkami, čo je pečivo so slivkami zaliate vodou a k tomu sa pridáva sušené ovocie. Na záver máme zemiakový šalát s rybou,“ opisuje priebeh večere A. Bašistová.
Podľa nej sa prísne dodržiava pravidlo, že jedlá nesmú obsahovať mäso. „To sa konzumuje až po polnočnej omši. Po návrate z nej si každý môže dať klobásku či inú údeninu, hriatô a ide sa spať.“
Rozdiel v kalendári je 13 dní
Juliánsky kalendár zaviedol 46 rokov pred Kristom Gaius Iulius Cézar. Mal 365 dní v roku a každé 4 roky priestupný rok. To však nekorešpondovalo s realitou, lebo prestupných mesiacov malo byť viac. Preto pápež Gregor XIII. v 16. storočí zaviedol gregoriánsky kalendár, ktorý má priestupných rokov viac. Odchýlka medzi juliánskym a gregoriánskym kalendárom zostala 13 dní.
