Na druhej strane tento rok odklepol z rozpočtu menej peňazí do zdravotníctva. Novému Času v rozhovore vysvetlil, prečo je to tak a prezradil aj to, prečo na čele Smeru nechce nahradiť Roberta Fica (52).
Po prvý raz ste zostavovali štátny rozpočet v rámci koalície. Museli ste robiť nejaké ústupky, alebo všetko išlo ako po masle?
Bol som plný očakávaní, pretože to bolo niečo nové, no táto skúsenosť bola vynikajúca. Kľúčové rokovanie trvalo asi dve hodiny a bolo bez konfliktov a absolútne na úrovni. Ani v Národnej rade pri rokovaní o rozpočte nešlo o žiadnu drámu a musím poďakovať za konštruktívnu atmosféru. Dokonca aj opoziční poslanci, ktorí rozpočet vždy kritizovali, to je už také pravidlo, sa snažili zaoberať oblasťami, ktorým rozumejú. Treba však povedať, že minister financií je vždy šticovaný za to, že výsledky sú málo ambiciózne a deficit a aj dlh by mali byť nižšie. Druhým dychom vám však tí istí ľudia povedia, že treba pridať tam, tam a tam. Tam chýbajú peniaze, tu treba niečo dostavať, či tu je zlá kvalita. To je však taký opozičný kolorit.
Je v rozpočte priestor aj na rast platov učiteľov?
Je, ale to je definované zákonom. Už v programovom vyhlásení vlády sme vzhľadom na vtedajšiu atmosféru a spoločenskú situáciu a dôležitosť školstva uviedli, že každý rok chceme platy zvyšovať o šesť percent. A plníme slovo, pretože prvý míľnik sme dodržali už v septembri.
Ako je možné, že tento rok dostalo zdravotníctvo menej peňazí, keď slovenské nemocnice vyzerajú stále tak žalostne?
Toto je klišé! Klišé je informácia, že by tam malo byť menej peňazí. Musíte pochopiť, že zdravotníctvo sa financuje z dvoch zdrojov a oba sú verejné. Jedným z nich, tým kľúčovým, je zdravotné poistenie, ktoré platí každý zo svojej mzdy. Druhým – jemnejším pramienkom je štátny rozpočet. Ten akoby platil za poistencov štátu. To sú napríklad deti, ľudia na dôchodku či nezamestnaní. Keď tieto dva zdroje zlejeme dokopy, tak zdravotníctvo má viac financií - bude ich medziročne viac. Pravdou však zostáva, že tento pramienok zo štátneho rozpočtu je naozaj užší. Jeden z dôvodov je aj ten, že je menej nezamestnaných, pretože platíme zo zákona aj za nezamestnaných. Keď však chcete psa biť, tak palicu si nájdete.
Kontroverzný aktivista Ivan Katrinec prednedávnom obvinil šéfa parlamentu Andreja Danka, že mal v minulosti biť svoju expriateľku. On za to na neho podal trestné oznámenie. Rozprávali ste sa s ním o tom?
Andrej Danko rokoval s Richardom Sulíkom o predčasných voľbách. Zvažovali ste už túto možnosť?
Ja som pri tom stretnutí nikomu sviečku nedržal. Z tohto pohľadu nie je úplne jasné kto, s kým a o čom diskutoval, a kto tú tému napríklad začal. Ja sa napríklad tiež stretávam s ľuďmi, ktorí sedia aj v opozičných laviciach.
S kým máte najlepšie vzťahy z opozície?
Väčšina z nich už medzi nami nie je, pretože ich politický cyklus odsunul do histórie. Napríklad so županom Frešom som mal vždy v pohode vzťah a viem si sadnúť aj s Jofom od Obyčajných ľudí.
S Jozefom Viskupičom?
Áno. Vážim si napríklad aj Eugena Jurzycu.
Sú na politickej scéne bežné tajné schôdzky?
Myslím si, že nie. Možno len blízkosť vianočných trhov niekde v Schlosshofe rozhodla, že sa po ceste zastavia v Hainburgu. Teraz, samozrejme, žartujem. Je to ich vec a je to teraz také trochu humorné.
Boris Zala sa o vás vyjadril ako o potenciálnom nástupcovi Roberta Fica na predsedníckej stoličke Smeru.
Borisa poznám už dlhšie a nepoznám veľa ľudí, ktorí na mesiac odídu do knižnice do Londýna a študovali by tam. Mne je ľúto len jednej veci, že nastolil nejaké problémy a otázky, a možno aj ich riešenia, a zároveň oznámil, že pozastavuje svoje členstvo v strane. Z tohto pohľadu je to problematické. Uzatvoril diskusiu.
Vy ste spokojný so šéfom strany?
Robert Fico je fenomén nielen Smeru, ale celej slovenskej politickej scény. Ešte stále má veľkú podporu ľudí a nič s tým nenarobia oponenti a ani médiá. Fico je najmä človek, ktorý ohromne veľa cestuje a chodí medzi ľudí. Nie je ten typ bratislavského politika, ktorý chodí do terénu raz za štyri roky, aby si na limuzíne stiahol okienko a pozdravil občanov. Každý týždeň ho nájdete v rôznych kútoch Slovenska, a to je dôvod, prečo mu ľudia stále dôverujú.
Hovoríte, že má podporu ľudí, no preferencie Smeru predsa len klesajú a v súčasnosti padli na 23 percent...
Cestujme v čase! Tie preferencie sa dlhodobo nachádzajú niekde medzi 25 až 33 percentami.
Nie je to už tých slávnych 44 percent...
To bola unikátna situácia a unikátny výsledok, ktorý nemožno ani zopakovať.
Vedeli by ste si sám seba predstaviť ako šéfa strany?
Nie.
Nemáte také ambície?
Mne sa táto situácia prihodila. Vždy ma zaujímal verejný život a ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že ma to ťahalo k verejnej agende, a tí, ktorí ma poznajú ešte lepšie, vedia, že som sa ako študent zúčastnil udalostí v roku 1989. No nechcem tu na to spomínať ako nejaký partizán. Moja úloha je silne odborná a nie som kľúčovo stranícky typ. Tento typ ambície nemám a nemám ani chuť sa takto profilovať.
Premiér stále býva v byte podozrivého podnikateľa Ladislava Bašternáka. Nevyrušuje vás to?
Prípad Bašternák je riešený mediálne, nie na základe faktov. Jeho problémom je, že sa stal predmetom absolútneho politického a mediálneho zápasu a škodí inštitúciám a aj štátu ako takému. Musí byť detailne prešetrený.
Pred prácou ministra ste podnikali v oblasti realít. Vy sám ste niekedy spolupracovali alebo sa stretli s Bašternákom?
Z profesijnej stránky nie. Vnímal som ho ako staviteľa v Bratislave. Nemal som s ním žiadnu osobnú inter- akciu a evidujem ho ako človeka, no nemám s ním žiadne vzťahy.
