Podľa Jevgenija Karčevského, ktorý je vedúcim vyšetrovacieho tímu pre mimoriadne závažnú trestnú činnosť Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie, je málo pravdepodobné, že by súd Popkova označil za duševne chorého. Popkovovi už totiž lekári "diagnostikovali homicidomániu - vášeň k vraždám, ktorá nie je symptómom duševnej choroby".
Po psychiatrických testoch Popkovovi odovzdajú obžalovací spis, týkajúci sa všetkých 69 prípadov vrážd, ku ktorým sa priznal. Jeho preštudovanie mu zaberie zrejme niekoľko mesiacov, poznamenal vyšetrovateľ.
Vraždy sa odohrali v sibírskom meste Angarsk a okolí v rokoch 1992-2010. Ich obeťami boli ženy vo veku od 17 do 38 rokov. Ich znetvorené telá so stopami po sexuálnom násilí sa našli na území troch okresov Irkutskej oblasti, zväčša v lesoch, na cintorínoch alebo okrajoch ciest.
V blízkosti niekoľkých miest činu sa našli stopy auta značky Niva. Polícia na základe týchto stôp a porovnania DNA v roku 1998 narazila aj na Popkova, ktorý vtedy ešte stále pracoval na polícii v Angarsku. Zadržaný bol však až 23. júna 2012 vo Vladivostoku, kam si šiel po nové auto.
Na doživotie za vraždu 22 žien bol odsúdený v januári 2015. Ešte počas vyšetrovacej väzby sa pred spoluväzňami pochválil, že spáchal aj ďalších asi 20 vrážd. Vyhlasoval, že má na konte toľko obetí ako sovietsky sériový vrah Andrej Čikatilo, ktorý v rokoch 1978–90, prevažne v oblasti Rostova, zavraždil najmenej 53 žien a detí.
Popkov sa k všetkým 69 vraždám priznal, pričom svoje konanie aj veľmi detailne popisoval, no "neprejavoval žiadne emócie", povedal Karčevskij podľa agentúry Interfax.
Karčevskij označil Popkova za veľmi introvertného človeka s psychikou lovca. "Popkov sám o sebe hovoril, že cez deň je iným človekom ako v noci. Všetky svoje zločiny páchal neskoro večer alebo v noci," dodal Karčevskij.
Poznamenal, že Popkov sa vyznačuje veľkou fyzickou silou, v mladosti sa venoval biatlonu. Svoje obete zabíjal "doslova holými rukami, niekedy s pomocou nástrojov z výbavy auta, alebo kameňov či palíc". Podľa Karčevského v niektorých prípadoch spáchal aj dve vraždy za noc.
Samotný Popkov o sebe hovorí ako o "čističovi". Vysvetlil, že zabíjal len ženy, ktoré "viedli roztopašný život". Podľa vyšetrovateľov však do svojho auta nalákal aj dievčatá, ktoré sa neskoro večer vracali domov. Minimálne tri vraždy spáchal v službe a v služobnom aute.
Spúšťačom pre vraždenie bola u Popkova psychická trauma, uviedol Karčevskij, no nespresnil, o aká. Počet vrážd sa začal znižovať po tom, ako Popkova v roku 2000 alebo 2001 zastavila pri kontrole dopravná polícia. "Keďže jeho auto bolo jediné danej modifikácie v Angarsku, začal sa báť, že by ho niekto mohol spoznať, začal byť opatrnejší a prakticky prestal vraždiť," konštatoval vyšetrovateľ.
"Je možné, že (Popkov) sa do dejín zapíše ako najkrutejší a najkrvilačnejší maniak Ruska," uviedol Karčevskij, ktorý však dodal, že z pohľadu vyšetrovania ide o "typického páchateľa trestného činu".
