Hneď nato Novému Času herec prezradil všetky detaily vyčíňania lupiča, ktorý sa ho v noci z utorka na stredu pokúsil obrať o cennosti vo vlastnom dome. Z jeho slov chodia po chrbte zimomriavky aj tým najodolnejším!
V stredu preletela médiami informácia, že sa ku vám v noci vlámal zlodej a že sa v dome strieľalo. Ako vnímate to, čo sa u vás odohralo?
Je to hrozný pocit, keď vás niekto o pol druhej v noci ohrozuje vo vlastnom dome a že sa musíte brániť.
Strieľali ste na zlodeja zo svojej zbrane. Sú to zrejme sekundy, keď sa musíte rozhodnúť, čo urobiť a či použiť zbraň, nie?
Myslím si, že je to veľmi ťažké rozhodnutie a nikdy sa mi to zatiaľ nestalo, aby som na niekoho vystrelil.
Doma by sa mal človek cítiť relatívne bezpečne. Aké pocity máte teraz vy doma?
Je to ešte príliš čerstvé, ale som presvedčený, že som urobil to, čo som urobiť musel. Mal som šťastie.
V akom zmysle?
V tom, že som sa zobudil v pravú chvíľu. Lebo som sa mohol zobudiť skôr alebo inak a mohol som na to veľmi doplatiť. Ten dotyčný nebol bezbranný začiatočník.
Bola noc, spali ste, zobudil vás šramot zlodeja?
V dome už musel byť istú chvíľu, pretože už otvoril trezor, vykradol peňaženku, kabelky, zásuvky, takže už mal skoro celý lup pri sebe. A najstrašnejšia je predstava, že som spal spokojným spánkom a zlodej bol tri metre odo mňa.
Spali ste niekde vo vedľajšej izbe?
Nie, takmer priamo v tej miestnosti, pretože dvere boli otvorené. A šťastie bolo, že som sa zobudil a išiel som do kuchyne ja, a nie manželka, pretože to mohlo dopadnúť veľmi zle.
Keď ste sa zobudili, nemysleli ste si, že tam chodí práve ona?
V prvom momente som si to myslel, ale manželka by nenechala otvorené dvere medzi kuchyňou a chodbou, nenechala by otvorený šatník a hlavne by si zasvietila svetlo a nechodila by s baterkou. Podľa toho som vedel, že v dome sú cudzí ľudia ale nevedel som koľko ich je. A keďže bolo pol druhej v noci, tak som si nerobil žiadne ilúzie, že to bude nejaká sympatická návšteva.
Nenapadlo vám v tejto súvislosti, že by toto všetko mohlo byť niečo podobné ako v prípade vraždy právnika Ernesta Valka?
To mi napadlo a mal som strach najmä o manželku a samozrejme, vedel som, že je to situácia, ktorá je nebezpečná aj pre mňa.
Aký bol ten moment, keď ste zlodeja prekvapili?
Potichu som vyšiel, zasvietil som a on sa otočil. Nevedel som, či má zbraň, a tak som bezprostredne vystrelil tri razy za sebou do oblasti jeho nôh a on sa dal následne na útek.
Zrejme keby mal zbraň bol by strieľal aj on. Neviete, či bol ozbrojený?
Nemal kedy strieľať, aj keby mal pištoľ. Mal bodné zbrane, ktoré u neho našla polícia a zaistila ich.
Mal zlodej na tvári masku alebo kuklu?
Nie, nemal a ani som ho nepoznal.
Viete, ako sa zlodej do domu dostal?
Vypáčil okno na prízemí.
Myslíte si, že dotyčný zlodej konal na vlastnú päsť alebo ešte niekto by mohol byť za tým?
Viete si predstaviť situáciu, ísť sám do domu kradnúť, kde sú ľudia? Je tam obrovské riziko, že sa niekto zobudí... A to je veľmi zlá správa pre toho, kto kradne, ale aj pre toho, kto sa prebudí. Preto hovorím, že niekto mal šťastie a niekto smolu. V tomto prípade som ja mal to šťastie, že som sa zobudil v správnu chvíľu a nereagoval som ani svetlom ani zvukom. Keďže som mal to podozrenie, tak som sa presvedčil a pripravil sa zbraňou na túto situáciu.
Väčšinou býva zbraň uložená v trezore. Vy ste ju mali niekde naporúdzi?
Mať zbraň v trezore, pokiaľ bývam na takom osamotenom mieste, ako bývam, nemá žiadny význam. Keď spím, tak mám zbraň v bezprostrednom dosahu. Keby som mal ísť do trezoru, tak ten už bol vykradnutý, pretože ho už dotyčný otvoril. Takže mať zbraň v trezore by bolo veľmi zlé rozhodnutie a nemalo by to význam. Význam to má vtedy, keď sú doma malé deti a sú doma bez dozoru. Zbraň treba mať v trezore, a to aj mám, keď ju nepotrebujem mať pri sebe, ale v noci keď spím, určite ju nemám v trezore.
Vedeli ste, že ste ho trafili?
Zistil som to, keď som dobehol k dverám obývačky a na zemi bola krv. Až potom som si dovolil zavolať políciu, ktorú medzičasom volala aj manželka.
Zobudila sa až na výstrely?
Áno, a bola zdesená.
Viete, v akom štádiu je teraz vyšetrovanie?
To nie je otázka pre mňa, ale pre políciu. Ale dotyčný je mimo ohrozenia života a je v nemocnici.
Máte výčitky svedomia, že ste ho postrelili?
V žiadnom prípade nie, a navyše som mal šťastie, že som neskončil ako on a možno ešte horšie. Páchateľ nebol rozhodne začiatočník a ani amatér.
Prečo si vybral práve váš dom?
Neviem. To možno zistí polícia.
Máte na dome kamery?
O tom hovoriť nebudem.
Zmeníte niečo po tejto skúsenosti?
Urobím všetko, aby bol dom bezpečný, aj keď nie som doma.
Doteraz ste nemali ten pocit, že to treba urobiť?
Za 16 rokov sa nič nestalo a verím, že toto bolo naposledy.
Prečo ste si potom zabezpečili zbraň?
Po tejto udalosti je táto otázka zodpovedaná.
