Prvý rap
Boli to imatrikulácie na mojej škole v roku 1991 tesne po tom, ako padol komunizmus. Prišli prvé satelity, a tam som prvýkrát videl západnú kultúru na stanici MTV. Ďalšou inšpiráciou boli kazety, ktoré posielala spolužiakovi sestra z Ameriky. Bol som tým fascinovaný a začal som to napodobňovať spolu s ním. Mali sme imatrikulačky, kde som prišiel už ako školská hviezda, pretože v triede vedeli, že rapujem. Chytil som mikrofón a zarapoval som po anglicky prebratý text. Vtedy som pocítil, že toto chcem robiť a živiť sa ako raper. Čím viac som hip hop počúval, tým viac som ho chcel robiť, ale Slovensko na to nebolo pripravené. Rapoval som preto, lebo ma to napĺňalo, a žil som si vo svojej bubline.
Fredy´s Dance Group
Rapoval som a veľa ľudí to nechápalo, omnoho viac brali tanec. Keď niekto zabrejkoval, urobil salto a zatočil sa na hlave na diskotéke, tak bol za najväčšieho frajera. Videl som to vo videoklipoch, tak som takýto pohyb začal trénovať. Keď niekto dobre tancoval na diskotéke, tak sme sa k sebe automaticky správali, ako keby sme sa dlhé roky poznali, lebo v tom období nás bolo málo, a bolo to vzácne. Tak som sa dostal k svojej prvej tanečnej skupine, k chalanom z Vrbového. Volali sa Xboys a robili hip hop.
To bol taký zásadný míľnik, ktorý ma posunul do šoubiznisu. Išli sme na súťaž do Bratislavy a tam už bol len krôčik k tomu, aby som sa stretol s Fredym Ayisim. V roku 1993 nás videl tancovať a prišiel za nami, pretože sa mu to páčilo. Bol som extrémne šťastný, lebo v tom čase bol pre mňa vzorom a lídrom hip hopu na Slovensku. Keď nás pozval na tréning, skoro som sa zbláznil. Keď vystupoval v Piešťanoch, zatelefonoval mi, či by som s nimi nevystúpil. Absolvoval som s ním v priebehu týždňa asi 5 koncertov a stal som sa členom Fredy´s Dance Group.
Kontrafakt
S Fredym sme boli na výstave v nemeckom v Kolíne, kde s nami bol aj DJ David zo Senca. Na zvukovej skúške púšťal Fredymu inštrumentálky a ja som chytil do ruky mikrofón a začal som rapovať. David zo Senca bol v tom čase hlavná postava vtedy ešte neexistujúceho slovenského hip hopu. Bol fascinovaný tým, ako rapujem, a pozval ma k sebe domov. Jeho snom bolo spojiť všetkých slovenských raperov a dať ich na album Zvuk ulice. Bol môj mentor, hovoril mi, ako funguje americký a slovenský rap.
Do istej miery ma to, samozrejme, ovplyvnilo. Urobil som si však svoj vlastný názor a chcel som to robiť ináč. Jemu sa to nepáčilo, a tak sme sa rozišli. V roku 2001 som sa spoznal s Egom a s Anysom. Vo vlaku z Bratislavy som stretol Anysa, ktorý mi hovoril, že je DJ a tiež z Piešťan. Bral som ho s rezervou, ale o pol roka som ho išiel navštíviť. Pamätám sa, ako Ego sedel na poschodovej posteli. Anys sa predviedol a mne padla sánka. Hneď sa mi v hlave premietali scenáre, aké by to bolo, keby bol môj DJ. Ego, ktorý sa tam prizeral, nechcene zarapoval, a ja som v ňom videl obrovský talent.
Bol veľmi mladý a totálne ma zaujal. Navrhol som im, aby sme spolu pripravili šou, iba taký cvičný projekt. Prvýkrát sme vystupovali v roku 2001 na zraze breakerov vo Vrbovom pod názvom Dejavu. Boli sme hiphopové zoskupenie, ktoré nemalo obdobu. Dalo by sa povedať, že to bolo na úrovni amerických skúsených kapiel. Presne som vedel, čo chcem, a povedal som chalanom, že keď ma budú počúvať a budeme ťahať za jeden povraz, tak raz budeme legendárnou kapelou. A to sa aj stalo. Názov Kontrafakt vymyslel Ego.
Obrovský úspech
Ako Kontrafakt sme natočili v roku 2003 prvý videoklip k pesničke Dáva mi, ktorý totálne rozbil hitparády, a začali sme byť známi. O rok neskôr vyšiel album Era, ktorý zadefinoval „Poďme byť sebavedomí, precízni a veľkí.“ K môjmu sólovému albumu Bengoro bol už len krok. Vtedy som bol už zrelý 29-ročný raper. Dostal som sa do všetkých sídlisk, do všetkých áut. Stál som na strane obyčajných ľudí, bol som ich hovorcom, ktorý sa vyjadroval ako oni, bol frajerský, precízny a celá produkcia okolo albumu bola na európskej úrovni.
V tom čase sa definoval nový šoubiznis. Od klipov, zvuku až po neobmedzenú slobodu prejavu. V roku 2007 vyšiel ďalší album Kontrafaktu Bozk na rozlúčku. Zásadný moment prišiel s albumom Kral, ktorý ma posunul zas niekde inde. Vtedy som cítil, že o mne začína písať aj bulvár. Prišla ponuka do Superstar, ktorú som zobral preto, lebo v hip hope som dokázal všetko a začal som sa vyslovene baviť. Zarábať naozaj veľké prachy som začal až ako 33-ročný. Dovtedy to bolo veľa investícií do seba, do klipov, štúdia, budoval som svoju značku.
Osudové stretnutie s Darou
Prvýkrát sme spolupracovali na spoločnej pesničke Party DJ v roku 2006. Každý mal vtedy partnera, ale rešpektovali sme sa navzájom. Stretávali sme sa občas na koncertoch, ale nikdy mi nenapadlo, že by sme mohli byť spolu. Až keď sme sa v roku 2011 stretli na fotení, tak sme sa začali v kaviarni rozprávať, otvárali sme životné témy a zistili sme, kto má aký pohľad na život. Bolo to celé príjemné, pozitívny deň. Tak som jej napísal esemesku. Velikánskym míľnikom je, samozrejme, aj bývalá priateľka Andie, ktorá bola pri mne v najzásadnejších momentoch mojej kariéry, ale každá z frajeriek mi niečo na mojej ceste dala.
Krstný otec
Neuvedomujem si, koľko mám rokov, nevnímam čas. Cítim sa vyzretý aj hudobne, aj ako človek a dal som si k narodeninám album Krstný otec. Je to psychohygiena, vždy sa vyrozprávam a dám zo seba von to, čo nosím na srdci. Ten pohľad na všetko je prirodzene iný, ako bol u 29-ročného Paťa. Je tam rozvážnosť, skúsenosť a väčšia autenticita. Čím som starší, tým som viac sám sebou, v živote aj v hudbe. Dal som na album to, čo cítim pohľadom 40-ročného Paťa, ktorý je v biznise 27 rokov. Stále mám nesplnené méty, je to podstata života, pretože keď sa to vytratí, človek už len prežíva. Chcel by som mať rodinu, aj to je moja méta. Ale najviac je mať v sebe motor ísť každý deň šťastiu oproti.
