Jej vystúpenie potvrdilo, že pôjde o tzv. tvrdý brexit, pri ktorom Británia opustí jednotný trh EÚ, jurisdikciu Európskeho súdneho dvora i ďalšie únijné inštitúcie a prevezme späť kontrolu nad svojimi hranicami a migráciou.
Mayová zdôraznila, že Británia nemá záujem o čiastočné členstvo v EÚ ani iné riešenie, na základe ktorého by bola "napoly dnu a napoly von". Brexit podľa nej vylučuje členstvo Británie v jednotnom európskom trhu, pretože to by znamenalo, že by Spojené kráľovstvo "vôbec nevystúpilo z EÚ".
Londýn však chce dosiahnuť čo najväčší prístup k spoločnému trhu pre britské firmy a rokovať s Úniou o dohode o voľnom obchode. Mayová tiež prisľúbila zastavenie "obrovských príspevkov" Británie do rozpočtu EÚ. Podľa vlastných slov vníma s "otvorenou mysľou" možnosť novej dohody o colnej únii, čo by však obmedzilo možnosti Británie pri uzatváraní vlastných colných dohôd.
Británia nemá podľa Mayovej v úmysle prijať model použitý v prípade iných krajín ako Nórsko a nechce si vyberať "odrobinky" z členstva v EÚ. Ak by chcela zotrvať na jednotnom trhu EÚ, musela by okrem iného zaručiť voľný pohyb občanov EÚ na svojom území. Práve otázka migrácie však patrila k hlavným argumentom napokon úspešného tábora stúpencov odchodu z EÚ pred júnovým referendom o brexite.
Mayová v prejave povedala, že sa bude na nadchádzajúcich rokovaniach o odchode z Únie snažiť o "nové, pozitívne a konštruktívne partnerstvo" s EÚ. Zdôraznila, že je v národnom záujme Británie, aby EÚ bola úspešná.
Spojené kráľovstvo ostane "dobrým priateľom a susedom" Európskej únie a jej občania budú v tejto krajine aj po brexite "naďalej vítaní". Británia na druhej strane prevezme kontrolu nad tým, koľko ľudí bude môcť prísť z EÚ na jej územie, no Mayovej vláda chce garantovať práva občanov EÚ v Británii "čo možno najskôr".
Na rokovaniach o brexite by sa Británia okrem toho mohla snažiť o to, aby proces vystúpenia prebehol postupne, po fázach, čo by zabránilo "ničivému pádu z útesu". Počas tohto procesu Spojené kráľovstvo zaradí európske zákony a smernice do svojej legislatívy, aby sa zaistila kontinuita a zabránilo právnej neistote.
Mayová tiež potvrdila, že britský parlament dostane možnosť hlasovať o konečnom riešení procesu brexitu, keď budú rokovania o ňom zavŕšené.
Medzi 12 prioritami pre rokovania o brexite spomenula tiež zachovanie otvorených hraníc medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom či pokračovanie "praktickej" výmeny spravodajských a bezpečnostných informácií.
Mayová sa snažila tiež zahnať obavy z izolácie Británie. Kultúra Spojeného kráľovstva je podľa nej "hlboko internacionalistická" a referendové rozhodnutie o brexite nebolo pokynom "obrátiť sa dovnútra". Dohady o izolovanosti odmietla s tým, že väčšina Britov má príbuzných z celého sveta a ľudia chcú "inštinktívne" cestovať, študovať a obchodovať po celej planéte.
"Chcem, aby sme boli skutočne globálna Británia - najlepší priateľ a sused našich európskych partnerov, ale aj krajina, ktorá presahuje hranice Európy. Krajina, ktorá buduje vzťahy so starými priateľmi i novými spojencami," konštatovala predsedníčka britskej vlády.
Mayová dala svojím prejavom prvýkrát jasne najavo, že Británia sa nebude usilovať o tzv. mäkký brexit, do ktorého ju tlačia zástancovia zotrvania v EÚ. Túto formu vzťahov dôrazne odmietlo zvyšných 27 členov EÚ. Kritici jej totiž vyčítajú práve zahmlievanie ďalšieho postupu po júnovom referende, v ktorom nadpolovičná väčšina britských voličov hlasovala za vystúpenie z EÚ. Otázne je, či tak robí z taktických dôvodov alebo preto, že jej vláda sa nevie dohodnúť na ďalšom postupe, napísala agentúra DPA.
Mayová plánuje aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, čím spustí brexit a oficiálnu dvojročnú lehotu na vyrokovanie jeho podmienok zo zvyšnými členskými štátmi, do konca marca. Či sa jej tento časový plán podarí dodržať, závisí aj od verdiktu najvyššieho súdu, ktorý sa očakáva v januári. Sudcovia majú rozhodnúť, či musí požiadať o súhlas parlamentu predtým, ako sa formálne začne proces odchodu Británie z EÚ.
Britská premiérka predniesla svoj prejav pred štátnymi zamestnancami a zahraničnými diplomatmi v londýnskom sídle Lancaster House, ktoré využíva ministerstvo zahraničných vecí a ktoré bolo dejiskom medzinárodných summitov.