Upozornil na to v utorok vedúci oddelenia bezpečnosti potravín českej Štátnej veterinárnej správy Jiří Drápal.
Odchytené diviaky lesné vykazujú podľa neho vyššiu radiáciu pre to, že požierajú podzemné huby druhu srnka obyčajná (Elaphomyces granulatus), ktoré majú schopnosť fixovať rádioaktivitu z pôdy.
"Hodnoty majú počas roka výrazné výkyvy podľa toho, ako ošípané migrujú. V dlhoročných priemeroch je hladina pohybujúca sa okolo 40 až 50 percent nadlimitných rádionuklidov stabilná. Cézium má polčas rozpadu 30 rokov, takže sme zhruba v polovici rozpadu tejto rádioaktívnej dávky," vysvetlil Drápal, ktorého citoval server Novinky.cz.
Rádioaktivita sa na Šumavu dostala po havárii jadrového reaktora v Černobyle, ku ktorému došlo na jar 1986. Rádioaktívny mrak vtedy podľa vedcov trikrát preletel ponad Európu.
Srnku obyčajnú človek v pôde nájde len ťažko, ošípané ju však z nej dokážu vyryť. Najvyšší výskyt rádioaktivity v ich svalovine vedci objavujú na jeseň a v zime, keď majú zvieratá menej zdrojov potravy.
