Breivikov advokát Öystein Storrvik poukazoval väčšinu posledného dňa pojednávania na to, že jeho klient vďaka obmedzeniam návštev a prísnej kontrole telefonickej či elektronickej komunikácie s vonkajším svetom trpel nedostatkom medziľudských kontaktov a tiež súkromia, čo bolo porušením jeho práv. Zdôraznil tiež, že tento prípad je v skutočnosti o "jedinej osobe, ktorá veľmi, veľmi osamelo sedí v malom väzení vo vnútri väzenia", a to už od roku 2012. Storrvik zároveň spochybnil prínos návštev štátom stanoveného väzenského dôverníka, ktorý za Breivikom chodí raz týždenne. Advokát povedal, že ide výhradne "o platenú prácu".
Samotný Breivik ešte minulý týždeň na začiatku pojednávania odvolacieho súdu povedal, že izolácia vo väzení mu značne ublížila a ešte viac ho zradikalizovala. Nórska vláda jeho kritiku odmietla a uviedla, že práve stanovením dôverníka sa snažila o zlepšenie jeho väzenských podmienok.
Breivik minulý rok vládu zažaloval za porušenie svojich práv, k čomu malo dôjsť jeho izolovaním od spoluväzňov a častými osobnými prehliadkami. Sťažoval sa tiež, že mu počas presunov medzi jeho troma väzenskými celami často nasadzovali putá a so svojím právnikom mohol komunikovať len cez sklenenú stenu.
Okresný súd v Osle mu v prekvapivom verdikte z apríla dal čiastočne za pravdu. Rozhodol, že Breivikove väzenské podmienky boli v rozpore s článkom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s väznenými osobami. Odmietol však Breivikovo tvrdenie, že nórska vláda porušila tiež jeho právo na rešpektovanie súkromia a rodinného života.
Nórskej vláde zároveň nariadil zaplatiť Breivikovi náhradu výdavkov spojených so súdnym procesom vo výške 331 000 nórskych korún (36 000 eur). Štát sa v máji proti verdiktu odvolal.
Odvolací proces trval dovedna šesť dní. Vynesenie rozsudku sa očakáva vo februári. Ak štát neuspeje, Breivikove podmienky vo väzení sa pravdepodobne budú musieť zmeniť. Druhou možnosťou je, že sa vláda odvolá na nórsky najvyšší súd.
