Vždy však išla svojou cestou. Magda Lokvencová sa stala prvou slovenskou režisérkou a zapísala sa do dejín divadla, filmu aj televízie. Zomrela pred 51 rokmi.
Už od detstva nebola obyčajným dievčaťom, ktoré by sedelo niekde v kúte. Jej otec bol plukovník, ktorý v čase prvej svetovej vojny bojoval v Rusku v rovnakom pluku ako spisovateľ Jaroslav Hašek či neskorší prezident republiky Antonín Zápotocký. V 20. rokoch sa presťahovali z Čiech na Slovensko. Magda Lokvencová vyrastala na statku v Motešiciach (okr. Trenčín), kde jej otec riadil armádny žrebčín. „Mladučká Magda bola ako taká amazonka - jazdila na koni aj hrala tenis,“ hovorí Nadežda Lindovská, divadelná historička a autorka monografie o Lokvencovej.
Osudné stretnutie
S Gustávom Husákom sa zoznámila ešte ako študentka dievčenského gymnázia v Banskej Bystrici, kde zmaturovala v roku 1935. „Na gymnázium prišiel raz na diskusiu aj Husák, ktorý ako mladý zanietený komunista bol nasadený, aby šíril propagandu medzi stredoškolskou mládežou,“ pokračuje Lindovská. Ona mala sladkých osemnásť, Husák bol o tri roky starší. Sám si na to v knihe Vzostupy a pády spomínal takto: „Po prednáške sme si sadli v menšom kruhu, a tak sme si nejako padli do oka. Potom sme si písali a navštevovali sa...“
Vzali sa v roku 1938. Hoci to Magdu ťahalo k umeniu a chcela ísť študovať herectvo, po prehováraní sa rozhodla pre právnickú fakultu v Bratislave. Už ako doktorka práv sa v roku 1941 prihlásila ešte na konzervatórium, herectvo študovala popri práci, lebo pracovala v banke.
