Do spisu ho v roku 1635 zapísal mestský notár Ján Ladislaides. Zrejme najstaršie zachované slovenské smútočné oznámenie, takzvané mortuárium, vzniklo v roku 1639. Tak ako dnešné smútočné oznámenia ohlasovalo smrť človeka.
Vzácne dokumenty maľované na papieroch objavili pracovníci archívu. „V rámci Trenčianskeho kraja sú to dva zrejme jediné zachované exempláre,“ vysvetlil riaditeľ archívu Peter Brindza.
Prvé patrí členovi rodu Petrzwaldských z Petrzwaldu, pôvodne ide o moravský rod. „Z literatúry vieme, že najstaršie, ktoré sa spomína, je z roku 1642, ale my tu máme toto, ktoré je z roku 1639,“ povedal Brindza. V archíve však nevedia, komu z predmetnej rodiny patrilo.
„Druhé mortuárium pochádza z roku 1663 a patrí trenčianskemu senátorovi a mestskému kapitánovi Jánovi Bobockému. Obsahuje zobrazený erb, klenot erbu a opis, kde sa na základe písmen dá identifikovať, že ide o Jána Bobockého. V spodnej časti je zaznačené, že zomrel 23. apríla roku 1663 vo veku 33 rokov a 6 mesiacov," dodal. Parte navyše využili aj ako obal na jednu z mestských účtovných kníh z roku 1667, na ktorej sa zachovalo dodnes.
Mortuárium ohlasovalo smrť
Ide o smrtný štít, ktorého úlohou bolo reprezentatívne ilustrovať a pripomínať nebožtíka mešťanom. V Trenčíne sú v papierovej podobe, ktorá sa vo všeobecnosti rozšírila v 16. a 17. storočí. Tie trenčianske sú unikátne aj tým, že sú farebné, čierna farba na nich je zrejme sadza. Z ostatných archívnych prameňov, napríklad pečatí totiž nebolo známe, aké farby erby na mortuáriách obsahovali. Vo farbe bývali erby len na erbových listinách, čiže povýšení do šľachtického stavu.