Hoci je predseda parlamentu neraz na pobavenie a nie vždy je jasné, čo vlastne mieni povedať, v slovenskej politike rozohráva svoje ambiciózne hry. Odkiaľ sa vlastne vzal tento Danko? Vybrali sme sa po stopách najznámejšieho kapitána a začali sme v jeho rodnej Revúcej.
V meste s 12-tisíc obyvateľmi, ktoré ešte v minulom roku vykazovalo mieru nezamestnanosti okolo 21 %, niet azda človeka, ktorý by Dankovcov nepoznal aspoň z počutia. Keď sme sa na nich opýtali, mnohí sklonili hlavu, mávli rukou a odišli... Iní povedali, čo mali na srdci, ale nechceli byť menovaní a ani s nimi akokoľvek spájaní. „Tí tu už napáchali zla, najmä Andrejov otec...“ vysvetľuje starší pán s narážkou na to, ako Dankovci v polovici 90. rokov sprivatizovali revúcky Lesostav.
Našli sme však aj dve dámy v malých potravinách, ktoré na Dankovcov nedali dopustiť. „Bola taká doba a k čomu prišli, k tomu prišli,“ tvrdí jedna. „To bola záležitosť Andrejovho otca, čo on s tým má?,“ obhajuje ho a druhá sa pridáva, že ona u Dankovcov vo firme Codas Company pracovala ako predavačka a nikdy s nimi nemala žiadny problém.
Život v paneláku
Keď sa Andrej Danko v roku 1974 narodil, jeho rodičia bývali v 3-izbovom byte v paneláku. Pred bytovkou sme stretli pána Jozefa (70), ktorý v ňom býva od roku 1970, keď ho odovzdali do užívania.
„Od začiatku tu bývali aj Dankovci, bola to mladá rodina. Andrejova mama bola veľmi šikovná kvetinárka, podnikavá žena, Andrejov otec mal poľnohospodársku školu a viem, že robil účtovníka v magnezitových závodoch v Lubeniku a tiež úradníka na štátnych majetkoch v Jelšave. Kým tu žili, tak sme sa pozdravili, ale neboli sme kamaráti. Bývali na druhom poschodí, potom sa presťahovali do rodinného domu,“ vysvetľuje Jozef.
Aj sused Juraj (66) si spomína na Dankovcov. „Naši synovia boli rovesníci, a tak sme mali aj my k sebe blízko. Moja manželka sa kamarátila s Andrejovou mamou, ktorá robila kvetinárku. Dobre sme spolu vychádzali. Už v Revúcej nebývajú, ale stále tu majú dom,“ hovorí.
