Nový Čas ho navštívil v kancelárii v centre Bratislavy. Vitálny dôchodca s pravačkou na bronzovej podobizni svojho psa Dunča, ktorú mu darovala osobná stráž, porozprával o svojom zdraví, brbtoch Andreja Danka či škandále s udeľovaním štátnych hodností politikom.
Ako v súčasnosti trávite voľný čas? Čomu sa venujete?
Myslel som si, že budem mať viac voľného osobného času a budem sa môcť venovať aj mojim koníčkom. V budove starej národnej rady som si zriadil kanceláriu, kde si dávam do poriadku knižnicu, ktorá mi slúži aj ako miesto pre pre prijímanie návštev. Často ma napríklad navštevujú poslanci a navštívili ma tu už aj niektorí veľvyslanci. O stretnutia so mnou, a to ma veľmi teší, je záujem aj zo strany primátorov, starostov či občanov obcí. Najmä keď majú obce výročie prvého zápisu do kroniky, tak ma pozvú na stretnutia. Dokonca mám už aj dve pozvánky na akcie počas ôsmeho marca. Nedávno som sa zúčastnil aj na medzinárodnej konferencii Nová Európa 2016. Stretol som sa s prezidentmi Bronislawom Komorowskim, Lechom Walesom či bývalým českým prezidentom Václavom Klausom.
Ktorí slovenskí politici či poslanci vás navštevujú a o čom sa väčšinou zhovárate?
Väčšinou sa bavíme o súčasnej politickej situácii. Sú to väčšinou poslanci z koaličných strán, ale konkrétne sa napríklad stretávam s predsedom parlamentu či s predsedom vlády. So súčasným prezidentom Kiskom som bol zase nedávno na obede.
Dlhé roky ste pôsobili v slovenskej politike. Akým smerom sa uberá?
Dá sa povedať, že sa to mení po každých voľbách. Závisí od toho, akí ľudia sa dostanú do parlamentu a akí do vlády, pretože oni určujú trendy, ale aj štýl a inteligenciu v politike. V súčasnej dobe podľa mňa parlament zažíva krízu. A to najmä krízu v otázke zodpovednosti k občanom a sľubom, ktoré im pri voľbách dali. Oveľa viac sa totižto starajú o kriminalizáciu jedného či druhého a uniká im to čo chce občan. Nachádzame sa v takej situácii, o ktorej by som si nepomyslel, že bude reálnou v roku 2016 či 2017. Žiaľbohu, k tomuto všetkému prispievajú aj médiá, ktoré si nájdu určitý objekt, ktorý vo svojom záujme a doslova okolo neho vypracujú projekt ako mu pomôcť alebo ako ho zlikvidovať. V tomto smere chýba korektnosť.
Ktorí politici sú vám v súčasnosti sympatickí a ktorí, takpovediac proti srsti?
Nechcem hovoriť mená, kto je dobrý a kto je zlý. Skôr si myslím, že sa vytvorila nepriateľská atmosféra, v ktorej sa niektorí jedinci sústredia na to, ako prekaziť akýkoľvek aj pozitívny projekt. Niekedy sú, samozrejme, momenty, keď to inak nejde. Koniec koncov opozícia je na to, aby kritizovala a koalícia je na to, aby plnila plány, ktoré predostrela občanom, no kritika nesmie byť neobjektívna. Toto sa ale netýka len Slovenska, zoberte si napríklad také USA, tam sa udiali také kotrmelce, aké neboli ešte ani na Slovensku. Dá sa povedať, že u nás je taký nenormálne normálny stav (úsmev).
Prvý slovenský prezident Michal Kováč už nie je medzi nami. Ako ste ho videli vy?
S pánom Kováčom som sa spoznal až keď som vstúpil do politiky, teda v roku 1991. Nevychádzali sme spolu zle, napriek tomu, že na niektoré veci sme mali rozdielne názory. Keď Michal Kováč dostal určitú úlohu, tak bol naozaj dôsledný. S názormi a rozhodnutiami premiéra Mečiara sme po čase nesúhlasili viacerí. Na druhej strane zase bol tvrdý a vyžadoval pracovitosť. Problémy vo vzťahu medzi Michalom Kováčom a Vladimírom Mečiarom boli pri rozhodovaní, kto pôjde na kandidátku do SNR a kto do federálneho zhromaždenia. Kováč nechcel kandidovať do federálneho zhromaždenia s obavou, čo sa s ním stane po rozdelení republiky. S kandidátkou súhlasil, keď mu Mečiar sľúbil, že bude predsedom federálneho zhromaždenia a po voľbách bude kandidátom HZDS na post prezidenta SR. Situácia sa skomplikovala, keď Mečiar zistil, že Kováč sa stretáva nadväzuje vzťah s opozíciou (najmä KDH). Kríza vyvrcholila, keď Michal Kováč už ako prezident odmietol vymenovať niektorých ministrov, ktorých navrhol premiér Mečiar.
Ako si spomínate práve na Vladimíra Mečiara?
Nepoznám tak pracovitého človeka ako bol on. O problémoch vedel viac ako niektorí rezortní ministri a vyžadoval od nich tvrdú prácu. Bol na ministrov politický despota, a to nehovorím v zlom. Potom ako bol odvolaný a asi pol roka po nových voľbách sa uzavrel do seba a pracoval viac pre seba a to bol aj začiatok nášho rozchodu a budúceho konca HZDS.
Hovoríte, že sa stretávate s politikmi, stretli ste sa aj s pánom Mečiarom?
Nie.
Aké vlastnosti by mal mať prezident SR?
Prezident by sa mal v prvom rade držať hesla, že všetko čo robí, robí pre občanov. Taktiež to závisí od jeho vzťahu s vládou a parlamentom. Je v poriadku ak je táto spolupráca v pozitívnom duchu, no, samozrejme, nie je to vždy možné. Dôležité si je položiť aj otázku do akej miery je prezident zainteresovaný do politiky niektorej strany či vlády. Boj nastáva ak má prezident iný program či názor ako vláda. Dôležité je ale nájsť kompromis, a ten medzi týmito tromi inštitúciami v súčasnosti až tak neexistuje. Kto má pravdu? Na to dajú odpoveď aj výsledky ekonomiky, hospodárenia a sociálnej politiky. A tie pozitívne na Slovensku rastú.
Čo hovoríte na iskrenie medzi prezidentom Kiskom a premiérom Ficom?
Pri našom nedávnom stretnutí som pánovi prezidentovi Kiskovi povedal, že podľa mňa musí byť prezident viac svojprávny. Prezident nemusí vždy akceptovať názory svojho okolia aj keď z tohto okolia sám vyšiel, a to najmä vtedy ak sa to prieči s riadnym fungovaním štátu. Konkrétne teraz narážam na menovanie sudcov ústavného súdu. Viem, že pán prezident nie je právnik a preto počúva právnické okolie okolo seba, no mal by sa niekedy zamyslieť, či jeho okolie tieto rozhodnutia nerobí najmä vo svoj prospech a nepodkladá mu vyjadrenia, ktoré by verejnosti možno sám nepredniesol. A k tomu, že to medzi premiérom a prezidentom iskrí, tak to sa nedeje len na Slovensku, ale všade. Otázka ale znie tak, či dokážu spolu komunikovať takým štýlom, aby našli konsenzus.
Vy ste ten konsenzus ako prezident našli? Neľutujete, že ste sa voči vláde nevyjadrovali aktívnejšie či kritickejšie?
Ak by ste sa pozreli na to koľko zákonov, či už v sociálnej ekonomickej či politickej oblasti, som vrátil, tak by ste videli, že do takéhoto postavenia som sa dostával aj pri premiérovi Ficovi, Dzurindovi či aj pri premiérke Radičovej. Bol som prezidentom aj pri vláde pravice, ale aj pri vláde ľavice a v každom prípade som hľadal to, čo by mohlo byť prospešné pre občanov a pre Slovensko. Bola to pre mňa dobrá škola aj v tom zmysle, že som si niektoré veci vedel sám zhodnotiť a povedať: nie, toto by nemalo prejsť.
Andrej Kiska prednedávnom rozdal štátne vyznamenania. Jeho úsudok nebol každému po vôli a dokonca aj Robert Fico sa vyjadril, že ak aj o rok rozdá ocenenia podobným ľuďom, tak sa na ceremoniáli neukáže. Boli podľa vás ocenenia rozdané tým správnym ľuďom?
Ocenení majú byť tí ľudia, ktorí sa zaslúžili o vznik slovenskej republiky, budujú Slovenskú republiku a robia všetko v jej prospech. Podľa tohto som vždy vychádzal aj ja a mal by z toho vychádzať aj súčasný prezident. Podľa svojho názoru vybral ľudí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj republiky a myslí si, že urobil správne. Ja to beriem, ale myslím si že pripomienky premiéra k niektorým vyznamenaným sú oprávnené.
Krátko po marcových voľbách pozval do prezidentského paláca všetky strany okrem Kotlebovej ĽS NS? Vy by ste ich pozvali?
K tejto téme sa viaže množstvo rozporuplných názorov. Počas župných volieb, keď bol zvolený aj pán Kotleba, tak som si zavolal všetkých osem županov. Volili ho občania Slovenskej republiky, ktorí možno volili aj mňa a Kotleba bol tým pádom riadne ústavne zvolený za predsedu kraja a preto som nemal dôvod ho ignorovať. Zavolal som ich všetkých na spoločnú rozpravu. Škoda, že ste nemohli počuť moje názory či názory jednotlivých županov k filozofii župana Mariana Kotlebu. Bol to naozaj tvrdý kúpeľ! Negatívny postoj sa dá vyjadriť aj tým, že si ho nebudem všímať, no vyjadríte ho najmä tým, keď mu poviete: „Tak toto teda nie!“
Počas tejto vyostrenej rozpravy ste mu otvorene povedali, čo si o ňom myslíte?
Áno, boola to tvrdá debata, môžete sa opýtať aj ostatných županov. Všetci sme mu deklarovali jasne svoj názor.
Vy ste sa objavovali často vo funkcii s vašou pani manželkou Silviou. Prezident Kiska ženu takmer neukazuje. Je to správny postup?
Nechcem hodnotiť čo robí pán Kiska dobre alebo zle, to zhodnotia občania. O mojej manželke, ale musím povedať jedno. Urobila toľko dobrého a spoločnosť si to ani len nevšimla! So svojou nadáciou dala milióny korún do zdravotníctva, do škôl, na podporu zdravotne postihnutých. Môžte sa opýtať v nemocniciach, nepočujúcich, či zrakovo postihnutých, koľko dobra urobila. Vždy stála pri mne a jej prácu nikdy nikto neocenil. Manželka so mnou chodila aj na zahraničné cesty. Navštívil som všetky kráľovské rodiny a bolo by hlúpe, ak by som prišiel bez manželky a bol by tam aj kráľ spolu so svojou ženou. Manželka bola pri mne pri všetkých oficiálnych zahraničných cestách a stretávala sa s manželkami prezidentov a politikov a zažila naozaj zaujímavé stretnutia. Napríklad išlo o ženu tureckého prezidenta Abdullaha Gülla, ktorá mala krásnu veľkú záhradu, v ktorej pestovala zeleninu na charitu. Manželku to naozaj inšpirovalo, no u nás v paláci sme nemali takú veľkú záhradu, aby to aj realizovala (smiech). Ale moja manželka angažovala nepriamo aj v otázkach záujmu štátu. Keď sa rozhodovalo o žalobe Maďarska k výstavbe vodného diela Gabčíkovo, boli pozvaní vládou na prehliadku priehrady a okolia aj sudcovia s manželkami. Moja manželka mala s nimi program. Neskôr dostala od nich ďakovný list, kde okrem iného písali, ako sa im na Slovensku páčilo, ako o tom hovorili so svojimi manželmi. Nechcem povedať, že v Haagu rozhodli v prospech Slovenska práve preto (smiech), ale aj takéto konanie manželky prezidenta môže prispieť k pozitívnemu výsledku.
Ako sa pani manželke darí v súčasnosti? Ešte sa venuje charitatívnej činnosti?
Je už emeritná prvá dáma, má svoju domácnosť a rada sa stretáva s vnukmi. Pokiaľ ide o nadáciu, tak v dnešnej dobe je veľmi ťažké získavať finančné zdroje na podobnú činnosť a ona nemá zdroje zo zahraničia. Nadáciu síce stále má, ale už nie je tak aktívna ako v minulosti. Som rád, že sa jej darí aj ďalej podporovať špeciálne školy pre nepočujúce a zrakovo postihnuté deti.
Môžeme očakávať, že sa prezident bude angažovať v aktívnej politike? Že po jeho kritike vlády bude nasledovať založenie vlastného politického subjektu alebo sa k nejakému pridá? Naznačil vám to?
Z posledného stretnutia s pánom prezidentom som nemal dojem, že by nejakú stranu zakladať chcel. Jeho prostredie a okolie si ho ale vyberie ako garanta politickej strany. Pochybujem ale, že by sa nejak hrnul do straníckej politiky.
Pred nejakým časom ste otvorene prehovorili o vážnej chorobe, ktorou si prechádzate, o rakovine. Ako sa vyvíja váš zdravotný stav?
Mal som dve ťažké operácie. Po prvej som mal do roka druhú. Prešiel som pri tejto chorobe terapiou a v súčasnosti sa cítim fyzicky aj psychicky dobre, no pri tejto chorobe človek nikdy nevie.
Navštevujete stále chemoterapie?
Dajte pokoj, som rád, že už prestali (smiech).
Pri obede prezidentov ste žartom utrúsili, že možno o rok bude za stolom o jednu stoličku menej. Narážali ste na niečo konkrétne?
Nie, veď je to prirodzené, buď pribúda alebo ubúda (smiech).
Médiami v súčasnosti rezonuje kauza rozdávania vojenských hodností ministrami obrany. Andrej Danko je kapitánom, Robert Fico taktiež plukovníkom. Myslíte si, že je kóšer, aby si politici takto medzi sebou rozdávali vysoké vojenské hodnosti?
Minister neporušil žiadny zákon. Robilo sa to v minulosti a robí sa to aj teraz, no a pokiaľ ide o mňa tak ja som emeritný najvyšší veliteľ ozbrojených síl SR a vyššiu hodnosť už získať nemôžem (smiech).
Je to fér voči aktívnym vojakom?
Ono to nie je nenormálne, pán redaktor. Teraz je už trošku iná doba, no bolo normálne, že idete na cvičenie a po každom cvičení vás povyšovali až po hodnosť podplukovníka. Nevidím v tom problém, zmenilo sa len to, že dnes nie je povinná základná vojenská služba. Toto povyšovanie je viac menej deklaratórne. Nevidím dôvod prečo by sa mali ľudia a médiá vzrušovať nad tým, keď zodpovedný politik v mierovej dobe prejde na funkciu, kde bude robiť veliteľa. Bude ho robiť lepšie ako ten, čo má k tomu len profesne armádny vzťah.
USA má čerstvého prezidenta Donalda Trumpa, s jeho zvolením sa zniesla vlna kritiky ale aj nepokojov. Ako vnímate vy túto kontroverznú postavu, ktorá sa dostala za kormidlo svetovej veľmoci číslo jedna?
Ešte pred voľbami, keď už boli vybraní ako kandidáti Donald Trump a Hillary Clintonová, som povedal, že najväčšou smolou pre Ameriku, ale aj pre nás, bude ak jedného z týchto dvoch naozaj aj zvolia. Na druhej strane sa treba opýtať, či by lepšou prezidentkou bola pani Clintonová. S ňou a aj s ministerkou zahraničných veci Madelaine Albrightovou som sa stretol aj osobne. Práve Albrightová mala názory typické priam pre amerických jastrabov.
Aké?
Mala veľký podiel na priebehu vojny v Juhoslávii, ale aj na vzniku Kosova. Možno aj toto sú otázky, ktoré pri voľbách u občanov Spojených štátov amerických prevládli. Po čerstvých Trumpových vyjadreniach ale môžem povedať, že Európa to nebude mať ľahké, no nebudú to mať ľahké ani v USA. Amerika má to, čo chcela! Sama si podľa mňa vyfaulovala kandidáta (demokrati), ktorý by bol asi nad terajším prezidentom vyhral. Bernie Sanders by bol prezident, ktorý by sa venoval viac sociálnym otázkam občanov USA a Európa by mu v tom mohla byť aj príkladom.
Hovorí sa o tom, že Trump chce zmenšiť vplyv NATO v Európe. Myslíte, že by tým mohlo Rusko uplatniť svoje mocenské ambície a podmaniť si pobaltské štáty?
Nie, nemyslím. Ale ak sa svet chce vyhnúť vojne, urobí krok späť. Neverím, že by došlo k vytvoreniu novej „železnej opony“, ale mocnosti si vytvoria zóny politického rešpektu a potom nebudú problémy typu Sýrie a Arabskej jari... Vychádzajme z toho, že pán Trump povedal, že niektoré európske štáty si neplnia svoje povinnosti pokiaľ ide o investovanie do NATO. To má, samozrejme, aj svoje pozadie, jedným z nich je fakt, že v Amerike je v zbrojárskom priemysle dnes zamestnaných vyše dva milióny ľudí a títo ľudia niečo aj vyrábajú a to treba aj predať. Nemyslím si, že by Trump menil niečo na jednote Alinacie. Bude samozrejme záležať aj na Európe, ako si vyhodnotí, niektoré jeho kroky, o ktorých dnes ešte ani nevieme. Z tohto pohľadu sa mi zdá pán prezident Trump trochu nevyspytateľný.
Populizmus je v móde aj na Slovensku. Medzi najvýraznejších slovenských populistov patrí aj Boris Kollár. Čo hovoríte na jeho politiku?
Mal to šťastie, že jeho strana získala viac ako 5 percent vo voľbách, pretože ak by sa nedostali do parlamentu, tak by zanikli. Parlament sa stal jeho pódiom a preto sa môže prezentovať. Rodina je na Slovensku veľmi významný pojem a už len jeho obsiahnutie v názve strany láka voliča k tomu, aby ju podporil.
Počas vašej politickej kariéry si vás médiá párkrát doberali za brepty. Ako ste to vnímali?
Zaujímalo to ľudí, pretože sa mohli na tom zasmiať a mohli si ponadávať. Mal som tú nevýhodu, že médiá čakali a čakali na nejaký môj prešľap, a pritom za 24 rokov som mal päť breptov a tie neustále opakovali. Niečo podobné sa stane každému.
V súčasnosti najviac kritizované lingvistické schopnosti sú tie, ktorými oplýva šéf parlamentu Andrej Danko. Je to v jeho profesii problém?
Záleží na jednotlivcovi, či si to uvedomí alebo si to neuvedomí. Ak si to uvedomí, tak som presvedčený, že bude tieto nedostatky odstraňovať. Nenašiel som ale u pána Danka nejaké sústavné lingvistické spochybnenia, je to len účelový mediálny tlak.
Máte kanceláriu v starej budove národnej rady, máte aj šoféra. Ako sa štát postaral o svoju bývalú hlavu štátu?
Všade vo svete sú tieto podmienky úplne iné. Zoberte si napríklad prezidenta Fischera z Rakúska, s ktorým sme veľmi dobrí priatelia. Všade naokolo sú úplne iné podmienky, aj v takom Chorvátsku. Mne zo zákona vyplýva, že mám nonstop dostupné auto a osobnú ochranku so šoférom. To je všetko. Do mája minulého roka som mal prezidentskú penziu v čistom cca 760 eur a zvýšilo sa to na 1100 alebo 1 200 eur v čistom.
Je to podľa vás dosť?
Hovoril som vám, čo všetko robím a čo všetko aj robiť chcem, no ak by som mal aspoň jednu osobu, sekretárku na pomoc, určite by som mal viac stretnutí so zahraničnými hosťami a zjednodušila by sa aj komunikácia a korešpondencia s týmito ľuďmi. Som teraz na to sám a ani nemám takú chuť, aby som niekomu vypisoval. Kanceláriu, v ktorej teraz sedíme si platím sám.
Nezvažovali ste návrat do aktívnej politiky?
(Smiech). Neviem, čo by som tam teraz robil. Skôr by som si vedel predstaviť návrat do komunálnej politiky, kde by som bol s ľuďmi a pomáhal im s problémami.
Komunálne voľby klopú na dvere. Idete do toho?
Vôbec nie, ale vedel by som si predstaviť podporu niektorého z kandidátov, ktorý sa správa podľa môjho hesla „Myslím národne, cítim sociálne“.
