Redakciu Nového Času zahltili maily o hroznej situácii v zariadení. Ozvali sa príbuzní starkých, ktorí tu zomreli. Myslia si, že keby o nich bolo postarané tak, ako malo, ešte by žili. Katastrofu tu zažili i Anna a Kristína z ošetrovateľskej agentúry Salvus. Aj oni hovoria o tom, že tam zanedbávali zdravotnú starostlivosť a na krvavé dekubity dôchodcov sa nevládali pozerať.
„Mali chronické rany, ktoré sa vytvoria, keď sa nepolohujú, alebo sú dlhšie v jednej plienke. Možno to je tým, že nemajú dosť ošetrovateliek. Pacienti umierali na zápal pľúc, ale tam sa nerobili pravidelné prehliadky či skríningy na rakovinu hrubého čreva. Zdravotná staroslivosť bola zanedbaná, lekár tam nechodil často, oni potrebujú pravidelné vizity,“ povedala ošetrovateľka Anna. Podľa jej slov, keď začali tunajšie pomery kritizovať, riaditeľka domova Eva Samolejová s nimi rozviazala zmluvu.
Úrady problém nevidia
Samolejová sa vyjadrila, že s nami bude komunikovať len mestská časť Ružinov, pod ktorú domov spadá. Tá už niekoľko dní na naše otázky neodpovedá. Vo štvrtok tam bola kontrola z Úradu verejného zdravotníctva, o ktorej však vopred informovali v médiách.
„Na základe vykonaného štátneho zdravotného dozoru nie je potrebné v zariadení prijať vo vzťahu k hygienicko-epidemiologickému režimu nové opatrenia,“ uviedla hovorkyňa Katarína Nosálová. Vyzerá to tak, že ľudia sa síce sťažujú, no úrady problém nevidia. Konať vo veci nebude zatiaľ ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže nik nepodal podnet.
Spoveď babičky (83) z domova:
Berú nám dôchodky, bez liekov som aj týždeň
Nový Čas navštívil jednu klientku domova. V záujme jej ochrany sme jej zmenili meno na Emília. Sťažovala sa, že k nim lekárka chodí veľmi málo. Niekedy raz za dva týždne. „Je tu strašne veľa ľudí nevládnych. Padajú, rozbijú si hlavu a oni to nechávajú tak,“ hovorí starenka. Aj podľa nej tu od decembra zomrelo minimálne 20 dôchodcov. „Nič nám nepovedali, mali sme hnačky. Pýtali sme tabletky, na čo odvetili, že ich nemajú,“ pokračuje Emília.
Jej penzia ide automaticky domovu. „Ostáva mi 50 eur z dôchodku, syn mi dopláca stovku. O jednu tabletku by sa hádali. Oni nám dávajú lieky, my nemôžeme mať. Ked dochádzujú lieky, niekedy mi ich prinesú až o týždeň a ja som bez liekov,“ plače dôchodkyňa.
