V rodnej Revúcej nespomína veľa ľudí na Dankovcov v dobrom. „Tí tu už napáchali zla, najmä Andrejov otec...“ vysvetlil nám starší pán s narážkou na to, ako Dankovci v polovici 90. rokov sprivatizovali revúcky Lesostav. „Podnik mal nejaké dlžoby za bývalého riaditeľa, ale nebolo to také, ako to Andrej Danko prezentuje v médiách. Vyrábali sa domky do Nemecka, budovali sa cesty, robili sa stavebné práce pre lesné hospodárstvo,“ povedal nám pán, ktorý v podniku v tých časoch pracoval.
Po troch rokoch išiel Lesostav do krachu, väčšina majetku však bola v tom čase už rozpredaná. Lesostav v Revúcej mal v čase privatizácie podľa medializovaných informácií hodnotu 60 miliónov korún (skoro 2 milióny €). Dankovci štátu zaplatili len 10 miliónov (332 tis. €).
Cesta do SNS
Revúca je už pre Danka uzatvorená minulosť. Potom, ako vyštudoval právo v Bratislave, otvoril si v hlavnom meste advokátsku kanceláriu. A tu sa začala písať aj jeho politická kariéra. Ako sa vlastne z Danka stala hviezda Slovenskej národnej strany?
„Na Danka si najprv spomínam ako na vojaka základnej služby, ktorý nosil ministrovi obrany Jánovi Sitekovi aktovku, keď prišiel na ústredie SNS. Danka som opäť zaregistrovala vo volebnom období 2006 - 2010, keď sa stal asistentom poslanca Rudolfa Púčika a následne aj vstúpil do SNS," spomína Anna Belousovová, bývalá šéfka národniarov a dlhoročná prvá podpredsedníčka strany.
Na sneme v Ružomberku v roku 2010 prišla Dankova veľká chvíľa. „Predsedu SNS Jána Slotu som upozornila, že Danko nemôže byť riadnym delegátom snemu. Bol totiž šéfom okresnej organizácie Bratislava I, ktorá mala iba troch členov! Podľa stanov mala byť dávno rozpustená... Spýtala som sa Slotu, čo tam ten človek robí. Odpovedal mi – nechaj to tak, je to môj hosť.“ Zo Slotovho hosťa sa nakoniec po hlasovaní vykľul nový prvý podpredseda strany. A v roku 2012 sa Danko postavil na čelo SNS. Vlani doviedol stranu do parlamentu a dokonca do vlády.
Jeho konzultantom pred voľbami bol aj politológ Miroslav Kusý. „On mal jasnú predstavu, čo chce, bol strašne ctibažný a išiel za svojimi cieľmi,“ spomína s odstupom vyše roka Kusý. To, čo stvára dnes predseda SNS, označuje za márnomyseľnosť. „Danko zabúda na sebakontrolu. Keď som s ním ja hovorieval, bol omnoho skromnejší. Teraz je čoraz viac sebaistý, to je však choroba všetkých úspešných politikov..., dodáva.
