V období rokov 1995 až 2015 sa prejavili náznaky prikrášlených rozpočtov, nadmerného zadlžovania a obchádzania pravidiel EÚ.
Vlády sa podľa MMF výlučne z politických dôvodov správali procyklicky a investičné kvóty štátnych rozpočtov boli príliš nízke. MMF vo svojej analýze pritom neodhalil žiadne výraznejšie rozdiely medzi správaním sa veľkých a malých krajín eurozóny.
Nedostatočný bol aj inštitucionálny dozor. "Mechanizmy na uplatňovanie pravidiel sú v eurozóne oveľa slabšie než vo federálnych štátoch," píše fond vo svojej analýze. Ako príklad uvádza priemernú štátnu zadlženosť v eurozóne, ktorá vzrástla na vyše 90 % hrubého domáceho produktu, hoci povolených je len 60 %.
MMF a krajiny eurozóny majú spory už dlhší čas, predovšetkým však v otázke udržateľnosti dlhov. MMF považuje najmä zadlženosť Grécka za nebezpečnú a z dlhodobého hľadiska aj neúnosnú. Európska komisia naproti tomu verí, že štátna zadlženosť Grécka je kontrolovateľná. Fond okrem toho opakovane vyzýva krajiny so stabilnými rozpočtami, aby zvýšili investície do infraštruktúry, napríklad, v Nemecku by to podľa neho rozpočet zniesol. Berlín túto požiadavku odmieta.