Súdna inštitúcia so sídlom v Luxemburgu na pozadí súdneho sporu z Belgicka spresnila, že nie je potrebné, aby žiadateľ o azyl teroristické činy osobne spáchal, ani aby podnecoval k páchaniu takýchto činov alebo sa na nich inak podieľal.
Trestný súd v Bruseli uložil v roku 2006 marockému štátnemu príslušníkovi, identifikovanému ako M. Lounani, šesťročný trest odňatia slobody za podieľanie sa na činnosti teroristickej skupiny. Išlo o Skupinu marockých islamských bojovníkov, kde Lounani vystupoval ako riadiaci člen. Súd ho usvedčil aj z členstva v zločineckej skupine, výroby a používania sfalšovaných listín a nelegálneho pobytu v Belgicku.
Bruselský súd odsúdil Lounaniho najmä za "aktívnu účasť pri organizovaní vysielania dobrovoľníkov do Iraku". Nelegálne obchodovanie s cestovnými pasmi súd označil za "čin zahŕňajúci účasť na činnosti bunky, ktorá poskytuje logistickú podporu teroristickému hnutiu".
V roku 2010 Lounani požiadal belgické orgány o azyl. Uviedol, že má obavu z prenasledovania v prípade návratu do krajiny pôvodu, keďže hrozí, že marocké orgány ho budú v dôsledku jeho odsúdenia v Belgicku považovať za radikálneho a džihádistického islamistu. Belgické úrady jeho žiadosť zamietli.
Belgická Rada pre cudzinecké spory však v roku 2011 rozhodla, že Lounanimu má byť priznaný štatútu utečenca. Svoje rozhodnutie táto inštitúcia potvrdila i v nasledujúcom roku, a to po odmietavom stanovisku najvyššieho správneho súdu - Štátnej rady. Zastávala pritom názor, že skutočnosti vyčítané Lounanimu nepredstavujú teroristické trestné činy ako také. Trestný súd v Bruseli totiž odsúdil Lounaniho za členstvo v teroristickej skupine bez toho, aby mu pripísal spáchanie alebo účasť na teroristickom čine.
Štátna rada sa preto obrátila na Súdny dvor EÚ s otázkou, za akých podmienok možno vylúčiť priznanie štatútu utečenca žiadateľovi o azyl, ktorý spáchal "činy v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov" a ktorý bol odsúdený v trestnom konaní za podiel na činnosti teroristickej skupiny bez toho, aby sám spáchal teroristický čin.
Súdny dvor EÚ priznal, že zo spisu nevyplýva, že Lounani sa osobne podieľal na teroristických činoch, ani že podnecoval k páchaniu takýchto činov alebo sa na nich inak podieľal, avšak činnosť "v rozpore s cieľmi a zásadami OSN" sa neobmedzuje iba na teroristické činy. Súd v tejto súvislosti upozornil, že vylúčenie z nároku na priznanie postavenia utečenca nie je obmedzené len na skutočných páchateľov teroristických činov, ale môže zahŕňať aj osoby zaoberajúce sa náborom, organizovaním, prepravou alebo vybavením osôb, ktoré sa presúvajú do iného štátu, ako je štát ich pobytu, s úmyslom spáchať, plánovať alebo pripraviť teroristické činy.
