Ministerstvo školstva tak spustilo projekt, ktorý má práve slovenských odborníkov prilákať z cudziny späť na rodnú hrudu. Za to, že svoju prax a vzdelanie prepožičajú štátnym inštitúciám, ich štedro ohodnotia - mladším dá štát príspevok 10 000 €, starším a skúsenejším expertom dokonca 50 000 €. Nový Čas sa skontaktoval s dvoma špičkami vo svojom odbore, ktoré program využili.
Pripomínajú, že sa zameriavajú na tých ľudí, ktorí pôsobia v zahraničí a majú záujem o dlhodobú či trvalú prácu na Slovensku. Jednotliví kandidáti, ktorí sa prihlásia na danú pozíciu, ešte prejdú striktným výberom. Prvú polovicu zo sľúbenej finančnej odmeny 10-tisíc či 50-tisíc eur dostane uchádzač až po prijatí do zamestnania. Druhú časť až potom, ako na danom mieste odpracuje minimálne rok. Ministerstvo pripomína najmä výhody programu, ako sú kontakty v zahraničí a využitie skúseností, ktoré budú vplývať na skvalitňovanie verejných služieb.
Rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta tvrdí, že tento systém je len jedným z potrebných príspevkov. „Musíme robiť ešte viac pre dlhodobé zlepšenie podmienok a nevyhnutné zatraktívnenie prostredia pre všetkých - nielen pre navrátilcov, ale aj pre našich domácich vedeckých pracovníkov,“ dodáva.
Štát to vôbec nevyjde draho
Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti
Tento systém nie je až taký drahý. Keď mladému odborníkovi dá štát 10 000 eur, tak to je porovnateľne toľko, koľko dáme na štúdium bežného vysokoškoláka na Slovensku. Čisto finančne je to teda pre štát super obchod, v niektorých prípadoch možno dokonca aj lacnejšie. Ani v prípade starších odborníkov, ktorí dostanú 50 000 eur, to pre štát nie je až tak veľa. Tí experti majú v cudzine plat okolo 5- až 7-tisíc eur, takže to majú kvázi na rok dorovnanie. Čiže tá suma nie je extrémne vysoká ani motivujúca. Skôr tam je otázne to, či skutočne dostane pracovné miesto, ktoré ho bude tešiť a vydrží tam viac ako rok.
Príspevok
Ak na Slovensku zostanú minimálne rok, tak mladí slovenskí odborníci (do 40 rokov) dostanú po návrate 10 000 €. Starší experti, ktorí viac ako 10 rokov pôsobili v zahraničí ako vysokokvalifikovaní zamestnanci, dostanú po návrate 50 000 €.
Profesor environmentalistiky Peter Šiška (65)
Sme krajinou budúcnosti
V cudzine študoval a pracoval takmer 30 rokov! „Učiť na Univerzitu sv. Cyrila a Metoda do Trnavy som prišiel z Anglicka v novembri 2016 a bol to obrovský kultúrny šok! V cudzine som bol veľmi dlho,“ hovorí profesor Šiška, ktorý dostal za návrat 50 000 €. „Slovensko ide rapídne dopredu! Mám dojem, že sa tu do 20 rokov stane progresívna explózia a budeme krajinou budúcnosti,“ teší sa profesor.
Podľa jeho slov je financovanie európskych programov kompatibilné so zahraničím. „Platy sú významne pozadu a na tom treba pracovať,“ hovorí Šiška s tým, že zárobky sú hlavným dôvodom, prečo naše kapacity odchádzajú do cudziny. „Keď človek pracuje dlho vonku, raz sa rozplynie a nebude po ňom ani stopy. Keď sa ale vráti, môže domov obohatiť svojimi skúsenosťami, aj preto som prišiel,“ dodáva profesor.
Kde pôsobil
- vyučoval na univerzitách
- v americkom Texase, v Tennessee a v New Yorku
- vyučoval v nemeckom Düsseldorfe
- ako profesor viedol aj Katedru environmentalisticky na Univerzite v Liverpoole
Ako vidí platové rozdiely?
profesor v USA: 7 500 eur
profesor na Slovensku: 1 200 eur
Ekonomický analytik Igor Čajko
Peniaze nie sú hlavnou motiváciou
Do Holandska odišiel Igor Čajko za štúdiom ešte pred pár rokmi. „Vedel som, že keď budem mať raz rodinu, chcem, aby žila tam, kde som vyrastal ja,“ hovorí sympatický analytik, ktorý sa rozhodol pracovať pre Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií. „Pôsobia tu šikovní ľudia, ktorí majú vôľu meniť veci k lepšiemu,“ dodal. Igor si nemyslí, že príspevok 10 000 € je hlavnou motiváciou, prečo sa mozgy vracajú. „Na to je, povedzme si úprimne, príliš nízky. Som názoru, že ľudia už musia byť o návrate rozhodnutí. Príspevok je vítané gesto, ktoré dokazuje, že štát má záujem o to, aby sa odborníci vracali domov,“ myslí si ekonóm. Pripomína, že z pohľadu financií a kariéry je lepšie zostať v zahraničí, ak je však prioritou človeka rodina a vlasť, tak je návrat logickým riešením.
Jadrový fyzik Michal Chudý (32)
Spoznal som svet aj slovenskú byrokraciu
Skúsenosti jadrového fyzika Michala Chudého (32) z Levíc tu potrebujeme ako soľ. Po štúdiách začal pracovať v Cambridgei v Anglicku, potom v Juhoafrickej republike. Cez program sa vrátil v roku 2016 a učí na Slovenskej technickej univerzite, za čo dostal 10 000 €. „Spoznal som svet a verím, že Slovensko môžem obohatiť tým, že viem, ako sa robí veda v zahraničí,“ dúfa vedec, ktorý vie vedecké prostredie doma a v zahraničí porovnať.
„Na Slovensku to je extrémne podfinancované. Nielen, že tu máme problém s korupciou, ale aj protikorupčné opatrenia, verejné obstarávania či byrokraciu máme nastavenú tak, že tu sa jednoducho nedá posúvať vedu dopredu bez ohýbania pravidiel. Toto je čistá katastrofa,“ povedal Chudý. „Mladí odchádzajú nie preto, že je to tu také zlé, ale chcú získať skúsenosti, problém je skôr ten, že sa nevracajú. Zistia totiž, že platy a podmienky sú vonku úplne iné,“ dodal. Verí, že aj svojím návratom prispeje k zlepšeniu situácie.
Čo vyštudoval
- jadrovú fyziku na UK v Bratislave
- doktorát v oblasti supravodivosti vo Viedni
- postdoktorandské štúdium absolvoval v Cambridgei v Anglicku
Ako vidí platové rozdiely?
profesor na Cambridgei: 5 800 eur
profesor na Slovensku: 1 100 eur
Soňa Muzikářová - makroekonomická analytička
Motiváciou musí byť osobné presvedčenie
V zahraničí pôsobí Soňa Muzikářová s menšími prestávkami od svojich devätnástich rokov. "Už dlhšie si všímam mladých ľudí, čo sa na Slovensku venujú zmysluplným projektom, ktoré pretvárajú terén tejto krajiny k lepšiemu. Mojou motiváciou bolo priložiť v tomto smere ruku k dielu. Takisto sme s partnerom preferovali, aby náš syn vyrastal na Slovensku, obklopený širšou rodinou," vysvetľuje Soňa.
V súčasnosti pracuje na Inštitúte finančnej politiky pod ministerstvom financií. "Prišla som sem z Európskej centrálnej banky, kde som niekoľko rokov pôsobila ako výskumný analytik," hovorí. Priznáva, že finančné ohodnotenie vo výške 10 000 € bolo štedré. "Avšak hlavná motivácia každého, kto sa vracia, by mala plynúť primárne z osobného presvedčenia, iba vtedy má návrat zmysel," dodáva Soňa s tým, že finančne by bolo pre ňu zaujímavejšie zostať v zahraničí. "Pointou však je, že človek môže mať intelektuálne stimulujúcu kariéru, ktorá ho napĺňa profesijne aj osobne, aj na Slovensku. Navyše, jeho práca má častokrát hmatateľnejší dopad ako vo veľkých nadnárodných inštitúciách a to je dobrý pocit," s úsmevom dopĺňa sympatická analytička.
Slováci v zahraničí
300 000 ľudí odišlo zo Slovenska počas posledných 15 rokov.
V súčasnosti pracuje v zahraničí 160 000 Slovákov.
50 000 ľudí zo Slovenska dochádza za prácou do Rakúska.
30 000 ľudí podľa Inštitútu finančnej politiky pracuje v Českej republike.
Každý desiaty vysokoškolák odchádza za prácou do zahraničia.
Na Slovensku legálne pracuje 30 000 cudzincov.
305 584 € poskytol štát na podporu jednotlivcov a inštitúcií pri návrate Slovákov do zamestnania domov. V budúcom roku ešte vyplatia ďalších 240 500 €.
1 000 000 € je vyčlenených na program návratu expertov na Slovensko.
Odborníkov zháňa napríklad ministerstvo financií, Národná banka Slovenska, Univerzita Komenského v Bratislave či Najvyšší kontrolný úrad.
