Ako sa na to známy pár pripravuje? To Švajda prezradil exkluzívne Novému Času Nedeľa.
Čoskoro sa vaša rodina rozrastie o nový prírastok, no zatiaľ necítiť, že by ste poľavili z pracovného tempa.
Nemáme toho až tak veľa, aj keď sa to možno zdá... Teraz sme v takom veľmi peknom očakávaní. Ale čo sa týka našej pracovnej náplne, týždeň pracujeme a týždeň máme voľno. Aj preto máme v zimnom období čas veľa lyžovať a cestovať. Nedávno sme boli takto s deťmi na našej tradičnej lyžovačke v Terchovej.
Ako Zlatica prežíva svoje druhé tehotenstvo?
Stále je aktívna a hoci perfektne lyžuje, túto sezónu si dala pauzu. Vidím na nej ale, ako rada by si obula lyžiarky a vyšla na kopec. Tentokrát sme počas lyžovačky so Zlatkou viac-menej len dozerali na deti na svahu. Môj stredný syn Samuel (16) perfektne lyžuje, Paťo (22) s nami nešiel, bol s priateľkou a Leo (7) je taký talent, že mu ide hádam všetko.
Rastie vám z neho nádejný športovec?
Chodí na hokej a jeho vzorom je ruský hokejista Alexander Ovečkin. Preto sme Leovi kúpili jeho dres a aj tréner naňho kričí: Hej, ty malý Ovečkin! Kvôli Leovi som si aj ja po dlhom čase zohnal korčule. Keďže som mal zlomený členok a na nohe mám výrastok, dlho som nemohol zohnať korčule a vyrazili sme na jazero. Po desiatich rokoch na ľade v profesionálnych korčuliach, to bola naozaj veľká komédia. (smiech)
A teší sa už malý Leo na svojho súrodenca?
Je to milé, sem-tam popočúva Zlaticino bruško, alebo sa popýta, ako sa má maličké. Hups, teraz som skoro prezradil pohlavie. (Smiech) Zatiaľ má Leo dvoch súrodencov a chlapci si veľmi dobre rozumejú. Aj keď by si niekto mohol myslieť, že s mojimi synmi z predchádzajúceho manželstva dobre nefungujeme, nie je to pravda. Máme krásne vzťahy, synov vychovávam, trávime spolu veľa času a sme rodinné typy. V lete majú chalani u starých rodičov za domom miniihrisko, kde hrávame futbal. Boli sme tam tri generácie - Paťo, Samo, Leo, ja a môj otec a Zlatka to celé dokumentovala.
Takže teraz sa tešíte na dievčatko? Bude malá princezná oživením vašich rodinných aktivít?
Nebudem prezrádzať, čo to bude, chceme prekvapiť aj blízkych. Ak by to bolo dievčatko, postavíme ju do bránky alebo z nej bude kraskorčuliarka. (Smiech) Keď to bude chlapec, bude šiestym mužom do partie.
Stanete sa štvornásobným otcom. Užívate si to teraz vo vyzretejšom veku a finančne zabezpečený viac ako predtým?
Beriem to s úplnou ľahkosťou a hlavne si to užívam. Keď som mal Paťa, študoval som ešte na vysokej škole a bol som príliš mladý. Vtedy som si ho až tak neužil a musel som riešiť veľa vecí v osobnom živote. S druhorodeným Samom to bolo trošku lepšie, ale v tom čase som už nefungoval s exmanželkou Slávkou. Zasa to teda nebolo ideálne. Teraz pri Leovi je to geniálne, lebo už mám vek, dokážem posudzovať veci, niečím som si prišiel a som finančne zabezpečený.
A čo Zlatica? Zmenilo ju tehotenstvo? Dáva si na seba väčší pozor?
Akurát má trochu väčšie bruško. (Smiech) Každé ráno poctivo cvičí. Nie, že by išla päť kilometrov behať, ale rozcvičuje telo. Už sa teší na leto, keď si bude môcť zabehať v našom obľúbenom sade. Teraz je ale pre nás podstatné, aby bolo dieťatko v poriadku. Ja som sa už začal viac hýbať, lebo potrebujem do leta zhodiť koláčiky. (Smiech)
Aby boli pekné fotky?
Áno, presne tak. (Smiech) Nie, hlavne, aby som sa dobre cítil. V minulosti som mal vážny úraz, hrozilo mi až ochrnutie, takže potrebujem pravidelne cvičiť.
Veľa prominentných párov privádza svojich potomkov na svet mimo Slovenska. Kde plánujete rodiť vy?
Zlatka má v Bratislave svoju pôrodníčku, ktorá rodila aj Lea. Je to výborná odborníčka a bude rodiť v ružinovskej nemocnici.
Poďme k vašej práci. So Zlaticou ste v televíznych novinách ako moderátorská dvojica overenou značkou. Bude to pre vás počas jej materskej, keď nebude v práci, ťažšie?
Náročnejšie to bude v tom, že sa s novou kolegyňou budeme musieť prirodzene zladiť. So Zlaticou máme výhodu, že sme manželský pár. Vieme, kedy si pomôcť, ako si časovo zladiť povinnosti a keďže je to v jednom rodinnom balíčku, môžeme sa na seba na stodesať percent spoľahnúť.
Do Televíznych novín má mieriť markizácka rosnička Lenka Vavrinčíková. Môže byť práve ona vašou novou partnerkou pred kamerami?
Uvidíme, kto to bude, zatiaľ to neviem ani ja sám, s kým budem moderovať a čo plánuje televízia. S Lenkou Vavrinčíkovou ale máme priateľské vzťahy. Bolo by to podobné ako keď som zaúčal Martinu Šimkovičovú, keď sa vedľa mňa striedala Mirka Šmahel Kalisová alebo keď sa zaúčala Zlatica.
Moderátorom televíznych novín ste už sedemnásť rokov, Zlatica štyri. Ako sa vyrovnávate s tým, keď vás označujú iba za čítačov správ a smejú sa na vašich brptoch?
Za tie roky a hodiny živého vysielania sa, samozrejme, vyskytnú nejaké chyby, ale aj o tom je živé vysielanie. Absolútne však nesúhlasím s tým, že sme len obyčajnými čítačmi správ. V celom svete je zaužívaný trend moderátorov, ktorí si prešli osobnostným vývojom. Po tom, ako sa posadia na moderátorskú stoličku a začnú rozprávať, divák im musí veriť. A to sa nedá spraviť žiadnou modelingovou agentúrou. Funguje to tak, že človek, na ktorého si po rokoch zvyknete a pravidelne vám podáva dôveryhodné infomácie, má moderátorský cveng. Nie je to len o čítaní. Televízia Markíza robí pravidelne konkurzy a ľudia, ktorí majú pocit, že je to jednoduché, môžu prísť na konkurz a vymeniť nás.
Máte vášeň v poľovačkách. Čo robíte s toľkou divinou, ktorú ulovíte? Máte ju doma v mrazáku?
Naša rodina sú mäsožrúti, čiže nič z toho sa u nás nepokazí. (Smiech) V tomto čase sa ale obdobie poľovačiek skončilo a teraz v zime prikrmujeme zver. Tým, že týždeň robím a týždeň mám voľno, mám čas venovať sa aj svojim koníčkom. Hoci každý poľovník si prejde obdobím, keď uteká, chce niečo uloviť a túži po trofeji, nakoniec sa dostane do fázy, keď sa ide do lesa iba poprechádzať, zrelaxovať a skontrolovať zver. Momentálne ma viac baví pozorovať zver, fotiť si ju a dokumentovať, ako sa správa. Niekedy okrem toho zazriem aj iné komické situácie, napríklad ako si pán z cudzieho poľa berie domov kukuricu. (Smiech)
Zvykli ste si už na výčitky druhých, že vraždíte zver a nemáte srdce?
V Česku používajú pre poľovanie veľmi výstižný výraz myslivosť, čiže je odvodené od slova myslieť. Každý lesník a poľovník by mal myslieť do budúcna, akým spôsobom treba s lesom hospodráriť. U nás, žiaľ, je zaužívané označenie poľovníctvo, odvodené od slova loviť a poľovať. Čiže pre laickú verejnosť sme častejšie vnímaní najmä ako lovci.
Musíte sa teda často takto obhajovať?
Áno. Niektorí označujú poľovníkov za vrahov zvierat, lovcov, či neukojených. Ale vôbec to tak nie je. U väčšiny poľovníkov je na prvom mieste myslenie, ako ochraňovať zver, starať sa o ňu a zveľaďovať prírodu. To je zmyslom poľovníctva. Až na konci sezóny sú poľovačky, ktoré sú prísne ohraničené zákonom. Nefunguje to tak, že niekto dostane poľovný lístok, vezme si pušku a ide si zastreliť zviera. Každá poľovná spoločnosť má po sčítaní zveri a prísnom výpočte kmeňových a normovaných stavov vypočítaný odstrel zveri, ktorý musí plniť na základe obvodného lesného úradu. Škoda, že poľovníctvo nemá až takú osvetu, aby ľudia vedeli, že sa o zver celý rok poctivo staráme. Keby ste ma videli ako vláčim do lesa krmivo, určite by ste ma nespoznali. Niektorí si potom myslia, že každý poľovník je zabijak. Ale tí, čo to takto budú chcieť vnímať, tak si to budú myslieť vždy a tí, ktorí sa nad tým chcú zamyslieť, budem rád keby to urobili.
Nastala niekedy situácia, že ste mali v lese strach?
Zo zveri nie, aj keď som sa často objavil v blízkosti šeliem. Obavy som mal ale nedávno, keď som sedel na posede pri teplote -23 °C. Krátko pred polnocou za pekného splnu som z neho zišiel a modlil sa, aby sa mi podarilo naštartovať auto. Asi prvýkrát ma sklamalo. Takže som sa musel obliecť a kráčať päť kilometrov do dediny.
Ako na vás ľudia reagujú, keď vás stretnú v lese?
Nedávno som v lese stretol dvoch vojakov, ktorí tam označovali trasu. Hoci boli prekvapení, najprv sa ma pýtali, kadiaľ vedie turistický chodník. Potom sa ma jeden z nich opýtal, či náhodou nie som Patrik Švajda. Keď som mu povedal, že som, bol prekvapený, čo tam v hlbokých lesoch robím. (Smiech)
Platí to tak ako vo väčšine poľovníckych rodín, že čo ulovíte, to máte v nedeľu na obed?
Nie každé ulovené zviera patrí poľovníkovi. Je majetkom poľovnej spoločnosti, ktorá na základe nejakej činnosti a odmien zváži, ktorý poľovník si aký kus alebo časť úlovku zoberie.
Asi to ináč chutí ako mäso z bežného mäsiarstva.
Nemôžem povedať, že to chutí ináč, to by som robil negatívnu reklamu mäsiarstvam, v ktorých aj my nakupujeme. Čo sa týka bravčoviny, tú jeme málo a radšej ju nahrádzame diviakom a namiesto hovädziny máme daniela, jeleňa alebo srnčie mäso. Samozrejme divina sa nedá jesť stále, veď by sme sa premenili na nejaké divé príšery, ale raz do týždňa je to spestrením jedálnička.
Je les pre vás únikom a psychohygienickým čistením hlavy?
Keďže už sedemnásť rokov moderujem televízne noviny, často sa stretávam s rôznymi negatívnymi informáciami. Taký je ale svet a realita. Prechádzky v lese alebo rybačka v lete so synmi na mňa pôsobia očistne. Vtedy všetko povypínam a nič nepočujem. Aj so Zlatkou sme boli s karavanom v Taliansku na rybačke. Nedávno sme boli s deťmi v Španielsku na Rio Ebro. Máme úžasné spoločné zážitky. Keď som bol mladý a nemal som deti, negatívne informácie a situácie, v ktorých sú zaangažované deti a rodinné problémy som až tak nevnímal. Čím som ale starší a čím som si s deťmi viac prežil, tým sa to oveľa viac trápi.
